Prvý diel o nástroji na ochranu súkromia a identity na internete.
Tor je sieť virtuálnych tunelov, ktorá umožňuje skryť identitu svojich užívateľov – skryť informácie, odkiaľ sa do internetu pripájajú, alebo aké sú ich zvyky v online svete. Okrem ochrany súkromia umožňujú využívať služby, ktoré sú obmedzené len pre konkrétne štáty, resp. sú pre niektoré štáty zablokované. Použitím Toru je možné publikovať webstránky bez toho, aby bolo možné určiť ich fyzické umiestnenie.
Rovnako je to nástroj na uchovanie anonymity pre ľudí, ktorých odhalenie by bolo problémom pre nich samých alebo pre ľudí, s ktorými komunikujú. Takto tieto služby využívajú novinári, aby kryli svoje zdroje, disidenti a odporcovia režimu využívajú Tor na svoju ochranu, keď informujú o činnosti politických vládcov. Tor využíval aj Edward Snowden, či zakladateľ Wikileaks Julian Assange. Cez Tor sa často na internet prihlasujú vyšetrovatelia, policajti, keď chcú skryť svoju pravú identitu. Odvrátenou stránkou siete je poskytovanie tých istých služieb aj pre ľudí stojacich mimo zákon – pašerákov so zbraňami, distribútorov drog, či šírenie zakázanej pornografie.
Sieť ale nechráni pred ľudskými chybami – prihlásenie cez vlastný účet na Gmail, Facebook, alebo sťahovanie a zdieľanie torrentov. Rovnako tak rizikom je infikovanie počítača užívateľa, ktoré potom dokáže odkryť identitu svojho používateľa, alebo monitorovať jeho aktivity. Tak ako sa cez túto sieť prihlasujú ľudia na zakrytie identity pri páchaní trestnej činnosti, tak sa cez ňu prihlasujú vyšetrovatelia, aby hľadali spojenie medzi virtuálnou identitou a reálnym svetom (napríklad pri posielaní zásielok na konkrétne adresy).
Tor pôvodne vznikol ako projekt amerického námorníctva a 60 percent prostriedkov na jeho výskum bolo poskytnutých americkou vládou (ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo obrany USA). Medzi ďalších „sponzorov“ patrili The Electronic Frontier Foundation (bojovníci za ochranu práv v digitálnom svete), Knight Foundation (zameraná na podporu komunitnej a žurnalistickej práce), ako aj švédska Agentúra pre rozvojovú spoluprácu. Pôvodným cieľom, keď bol Tor v roku 2002 spustený, nebola ochrana pre vládami, ale skôr pred súkromnými spoločnosťami.
Chceli sme, po prvé vyskúšať, či náš projekt bude fungovať v praxi a po druhé, dať kontrolu vašich údajov do rúk užívateľa a nie komerčným spoločnostiam. A nechať rozhodnutie, či budete veriť Google, Amazonu alebo BBC, na vás.
Po prevalení škandálov americkej NSA o monitorovaní a zbere informácií na internete nastal boom využívania siete Tor. Od 19. do 27. augusta 2013 sa počet užívateľov anonymizačnej siete zvýšil viac ako dvojnásobne na 2.25 milióna užívateľov a v septembri dosiahol vrchol na takmer 6 miliónoch. V súčasnosti využíva Tor cca 4 milióny ľudí.
Nabudúce: o skrytej časti internetu za bránami Toru, ale aj o tom, či je Tor stále bezpečný a efektívny.
Zdroj: https://www.torproject.org, http://www.theguardian.com/technology/2013/nov/05/tor-beginners-guide-nsa-browser