Rastúci počet kybernetických útokov, ktorých cieľom je infraštruktúra štátov, spôsobil, že politickí lídri sa čoraz viac zaoberajú kybernetickou bezpečnosťou. Virtuálne hrozby nepoznajú hranice, preto sa zvýšená ostražitosť prejavuje nielen v západnom svete, ale aj v menej demokratických režimoch.
Vlády na celom svete bez ohľadu na svoje ideologické pozadie si uvedomujú rastúcu hrozbu, ktorá prichádza najmä od hackerských skupín. Úniky citlivých dát a kybernetické útoky, ktoré dokážu ochromiť dôležité prvky infraštruktúry, a tým aj oslabiť či dokonca znemožniť fungovanie štátu, sú čoraz častejším javom.
Lídri jednotlivých štátov preto hľadajú spôsoby ako zabrániť kybernetickým útokom, respektíve zmenšiť ich dôsledky. Najčastejším riešením je vytváranie kybernetickej legislatívy, ktoré je sprevádzané zvýšenými investíciami a spoluprácou so súkromným sektorom.
Práve cestou väčších investícii sa plánujú vydať štáty Arabského polostrova. Krajiny, ktoré vo veľkej miere závisia od ťažby neobnoviteľných zdrojov energie, chcú na zlepšenie svojej kybernetickej bezpečnosti vyčleniť 9,5 miliardy amerických dolárov. Tie by mali byť preinvestované do roku 2019. Energetický sektor je totiž z hľadiska výskytu malvéru jedným z najohrozenejších.
Zámer investovať v oblasti kybernetickej bezpečnosti obsahuje aj najnovší kybernetický zákon, ktorý začiatkom mesiaca schválila Čína. Ten si však po tom, čo boli zverejnené jeho detaily, vyslúžil množstvo kritiky. Zákon, ktorého cieľom je vytvoriť bezpečnú a kontrolovateľnú kritickú infraštruktúru, totiž za súčasť národnej bezpečnosti považuje aj finančný sektor alebo náboženstvo. Štát teda má právo v prípade ohrozenia svojich základných záujmov zasahovať aj do týchto oblastí.
Nedemokratický politický režim známy svojou cenzúrou tak pokračuje v krokoch, ktoré znepokojujú zahraničných pozorovateľov. Nadnárodné spoločnosti, ktoré pôsobia v Číne, sa obávajú, že vláda by ich na základe nového zákona mohla prinútiť k vytvoreniu takzvaných zadných vrátok, čo by umožňovalo prístup do systému aj tretej strane. V tomto prípade čínskej vláde.
Znenie zákona a jeho budúca implementácia môžu priniesť zhoršenie vzťahov medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou. USA už viackrát Čínu obvinili zo špionáže, ale aj z hackerských útokov. Kybernetická stratégia ministerstva obrany USA dokonca ázijskú veľmoc považuje za hrozbu pre národnú bezpečnosť.
V oblasti kybernetickej bezpečnosti však kontroverzné opatrenia robia aj západné štáty. Príkladom sú aj samotné Spojené štáty americké, ktorých štátne bezpečnostné agentúry sú dlhodobé obviňované z prekračovania právomocí a zasahovania do súkromia svojich občanov. Najznámejšími príkladmi sú kontroverzný Patriot Act, ktorý vstúpil do platnosti po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 a v pôvodnej podobe prestal platiť až v júni tohto roka alebo pripravovaný Cyber Intelligence Sharing Act.
(RK)