Nemeckom otriasa ďalší špehovací škandál. V minulosti bolo obeťou špehovania zo strany spojencov, teraz sa úlohy vymenili.
Jesenný škandál nemeckej tajnej služby BND nebol zjavne posledný. V novembri minulého roku sa na verejnosť dostali informácie o tom, ako BND už od roku 2009 zbierala informácie o Catherine Ashtonovej, ktorá bola v tom čase vysokou predstaviteľkou Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Počas jej pôsobenia v úrade prešla medzinárodná politická scéna rôznymi turbelenciami v podobe občianskej vojny v Líbyi, arabskej jari v štátoch severnej Afriky, rokovaní o iránskom jadrovom programe či konfliktu na Ukrajine.
Ďalším terčom nemeckého záujmu boli v tom čase ministerstvá vnútra USA a niektorých štátov Európskej únie vrátane Rakúska, Poľska, Dánska či Chorvátska, Výbor medzinárodného Červeného kríža, Vatikán a množstvo amerických a európskych konzulátov a diplomatických zastúpení, ktoré podliehajú špeciálnemu právnemu režimu.
Nemecký týždenník Der Spiegel v najnovšom čísle prináša aj ďalšie odhalenia. BND sa podľa nich niekoľko rokov zameriavala aj na sledovanie izraelského premiéra Natenyahua, americké ministerstvo zahraničných vecí, americké letectvo, britské ministerstvo obrany, ministerstvá vnútra Belgicka a Rakúska, organizácie OPEC, NASA a Medzinárodný menový fond. Cieľom špehovania boli predovšetkým e-mailová pošta, telefónne hovory a faxy z veľvyslanectiev USA, Francúzska, Veľkej Británie, Švédska a ďalších krajín.
Kancelárka Merkelová sa zatiaľ odmietla k týmto informáciám vyjadriť. V októbri 2013, keď bolo odhalené odpočúvanie jej mobilného telefónu americkou tajnou službou, vyhlásila: „Špehovanie medzi priateľmi? To sa jednoducho nerobí.“
(AS)