Nemecká vláda v zmysle boja proti terorizmu odsúhlasila rozšírené právomoci pre tajné služby, vďaka ktorým budú môcť monitorovať obsah online konverzácií.
Nová právna úprava by Spolkovému úradu pre ochranu ústavy (BfV), Spolkovej spravodajskej službe (BND) a Vojenskej kontrarozviedke (MAD) mala umožniť prístup k šifrovaným komunikáciám prebiehajúcim cez služby ako Messenger či WhatsApp.
Berlín opatreniami zrejme reaguje na teroristické útoky krajne pravicových extrémistov v nemeckých mestách Halle (október 2019) a Hanau (február 2020).
Podľa Frankfurter Allgemeine „spáchali oba útoky páchatelia, ktorí podľa doterajších poznatkov nepatrili do žiadnej [známej] skupiny.“
Nemecko čakajú viaceré zmeny
Ako informuje denník Frankfurter Allgemeine, podľa informácií tlačovej agentúry DPA by mali služby získať právomoci k monitoringu nielen prebiehajúcich konverzácií, ale aj už odoslaných šifrovaných správ.
Akýkoľvek z tzv. „zdrojových telekomunikačných monitoringov“ (TKÜ) musí byť podporený zodpovedajúcim príkazom špeciálneho nezávislého telesa Nemeckého spolkového snemu – G10-Komisie.
V súvislosti s navrhovanými zmenami sa má zvýšiť počet členov komisie za účelom zlepšenia kontroly rozoberaných právomocí. Komisia by navyše mala získať technického poradcu.
Podľa agentúry DPA by novela mala minimalizovať bariéry pre sledovanie jednotlivcov zo strany BfV. Okrem toho počíta aj s rozšírenou výmenou informácií medzi BfV a MAD.
Kontroverzné rozhodnutie
Navrhovaná právna úprava momentálne čaká na rozhodnutie Bundestagu.
„Je to jediný spôsob, ako môže domáca tajná služba vykonávať svoju úlohu systému včasného varovania v digitálnom veku. V mnohých prípadoch je dnes konvenčné telefonické sledovanie márne, pretože hovory na pevnú linku sa stávajú zriedkavými.
Mathias Middelberg, člen poslaneckého klubu CDU sa pre Frankfurter Allgemeine vyjadril, že „je dobré a dôležité, že novela zákona o ústavnej ochrane je konečne na ceste.“
Znepokojenie z navrhovaných reforiem však vyjadrili opoziční poslanci, napríklad členovia klubu FDP Stephan Thomae či Konstantin Kuhle. Skloňujú najmä obavy zo značného zásahu do občianskych práv.
Otvorená otázka aj v Česku
O podobných právomociach pre spravodajské služby vedie diskusiu aj susedná Česká republika. Týkajú sa konkrétne Vojenského spravodajstva, ktorého pôsobnosť by mala upravovať zatiaľ iba vládou schválená novela zákona.
V jej znení z minulého roka sa okrem iného neurčito písalo o sondách, ktoré mali umožňovať monitorovanie kybernetického priestoru.
Pod tlakom značnej kritiky však bola novela čiastočne prepísaná. Podľa jej aktuálnej verzie by Vojenským spravodajstvom využívané „nástroje detekcie“ mohli zaznamenávať iba metadáta a nie obsah komunikácie, vysvetľuje portál iROZHLAS.
V porovnaní s nemeckou novelou by tak išlo o menší zásah do občianskych práv.
Kristína Žaková