Ako je možné, že biedny štát s obmedzeným prístupom k internetu vykonal rozsiahle kyberútoky proti násobne mocnejším oponentom? Niekoľkotisícový zástup hackerov je systematicky trénovaný a prináša Kórei stovky miliónov.
Odhaduje sa, že HDP Severnej Kórei je na úrovni 1800 amerických dolárov na osobu. To je 22-násobne menej ako HDP jej južného demokratického suseda a 29-násobne menej ako HDP Spojených štátov.
Severokórejským hackerom sa však napriek tomu podarilo viacero útokov, ktoré pritiahli celosvetovú pozornosť.
Rešpektovaní hackeri
„Ľudia z bezpečnostnej oblasti, ktorí ich sledujú, majú voči nim veľa rešpektu za to, čo dokázali,“ opisuje paradoxnú situáciu Ross Rustici zo spoločnosti Cybereason.
V roku 2014 napadli severokórejskí hackeri filmové štúdio Sony Entertainment Pictures. Snažili sa zabrániť zverejneniu amerického filmu Interview, ktorý satiricky vykresluje pokus zabiť severokórejského lídra Kim Čong-una.
O dva roky neskôr ukradli 81 miliónov dolárov z bangladéšskej centrálnej banky, boli obvinení z kradnutia kryptomien a útokov na banky vo Vietname, v Poľsku, Mexiku aj Južnej Kórei.
Výskumníci zo Symantecu tvrdia, že tieto útoky na finančné trhy boli prvým prípadom v histórii, keď štát použil kyberútok na získanie peňazí a nie na špionáž či vojenské účely.
V máji 2017 infikovali severokórejčania ransomvérom WannaCry 300-tisíc počítačov v 150 krajinách. Niektorí analytici tvrdia, že škoda mohla dosiahnuť až štyri miliardy dolárov, čo je desať percent severokórejského HDP.
O pár mesiacov na to boli obvinení z pokusu o infiltráciu železničného systému v Toronte a začiatkom roku 2018 aj z útoku na Zimné olympijské hry v Pchjongčchangu.
Vládna mašinéria podporujúca hackerov
Spojené štáty odhadujú, že Severná Kórea má 3000 až 6000 hackerov.
Vláde sa podarilo vytvoriť systém, ktorý produkoval trénovaných informatikov a programátorov. Už počas strednej školy identifikovali učitelia deti s nadaním na matematiku, vedu či technológie. Niektorým z nich umožnili študovať na univerzitách a neskôr ich zamestnali vo vládnom Úrade 121, ktorý je zodpovedný za kyberoperácie.
Viacero hackerov navyše poslali študovať a „pracovať“ do zahraničia, napríklad do neďalekého čínskeho mesta Šen-jang. To je aj príbeh hackerov kedysi pracujúcich pre Pchjongjang.
Vláda od nich požadovala, aby každý rok zarobili ľubovoľným spôsobom 100-tisíc dolárov. A tak skupina informatikov vytvárala pirátske kópie programov, hackovala stránky, ale aj legálne pracovala na vývoji aplikácií, ktoré neskôr predávala. Podstatné bolo, aby zarobili, koľko mali, inak ich mohol postihnúť tvrdý trest.
„Elitní programátori? Tak to určite. Boli sme len banda chudobných, zle platených robotníkov,“ komentuje situáciu jeden z bývalých hackerov.
Čína neskôr proti severokórejským hackerom na svojom území zakročila, no tí sa proste premiestnili do iných krajín.
Stovky miliónov do štátneho rozpočtu
Experti z Južnej Kórei tvrdia, že Pchjongjang poslal do krajín ako Čína, India či Kambodža už stovky hackerov, ktorí režimu zarábajú stovky miliónov dolárov ročne. Kórei dlho sužovanej medzinárodnými sankciami pre jej jadrový program sa takéto peniaze zaiste zídu.
Zázemie, ktoré majú Severokórejčania v niektorých krajinách, je pre úspešnosť ich kyberoperácií kľučové. Aj preto sa viaceré americké vlády snažili nútiť spojencov ukončiť obchod a prerušiť diplomatické vzťahy s Pchjongjangom.
V súčasnosti žijú severokórejskí hackeri v ôsmich krajinách – v Indii, Číne, Indonézii, Keni, Malajzii, Mozambiku, Nepále a na Novom Zélande.
(OŠ)