Čo sľubujú politické strany pre kybernetickú bezpečnosť štátu pred voľbami?

Parlamentné voľby 2020 sú za rohom a väčšina politických strán či hnutí už stihla odprezentovať svoje volebné programy. V tomto článku vám predstavíme to, ako zarezonovala oblasť kybernetickej bezpečnosti v ich dokumentoch a kto prišiel s akými riešeniami.

Vybrali sme pre vás sľuby len tých strán, ktoré sa podľa posledného prieskumu agentúry AKO zo 14. februára 2020 dostali nad 5% hranicu zvoliteľnosti do parlamentu. Strany sú zoradené podľa čísla, s ktorým pôjdu do volieb.

Sloboda a Solidarita

Strana Sloboda a Solidarita verí, že bezpečnostná a obranná politika SR musí popri spojeneckom ukotvení SR reflektovať aj hybridné hrozby či kybernetické útoky. Pre oblasť kybernetickej bezpečnosti sa však v rámci celého jej volebného programu ušiel len jediný bod, v ktorom strana tvrdí, že:

„Stransparentníme akvizície a opatrenia v rámci kybernetickej obrany zdieľaním zodpovednosti za túto oblasť v súčasnosti výlučne v rukách Vojenského spravodajstva aj na jednu z civilných zložiek MO SR.“

Sme rodina

Hnutie Sme rodina sa vo svojom programe venovalo kybernetickej bezpečnosti v kapitolách Hospodárstvo, dane, energetika, informačná spoločnosť a kybernetická bezpečnosť a Vnútorná bezpečnosť a obrana.

Podľa hnutia predstavujú kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru štátu najzávažnejšiu formu spomedzi nových bezpečnostných hrozieb, a preto bude treba v najbližších rokoch prioritne investovať do kybernetickej bezpečnosti.

Začať by sa malo s budovaním štátneho cloudu, kam sa postupne presunú štátne informačné systémy. Povinnosť využívať vládnu sieť GOVNET by ďalej uložilo všetkým orgánom verejnej správy, aby sa vládna infraštruktúra izolovala od ostatných sietí a v prípade kybernetického útoku ostala funkčná.

V tejto oblasti hnutie sľúbi, že podporí posilnenie kompetencií Národného bezpečnostného úradu. Po vzore Nemecka a Francúzska chce z NBÚ vytvoriť úrad, ktorý bude ako jediný zodpovedný za kybernetickú bezpečnosť štátu. Dnešná prax totiž podľa hnutia funguje tak, že funkcie NBÚ a Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu sa v niektorých prípadoch prekrývajú a občania, úradníci či informatici nevedia, na koho sa majú v prípade potreby obrátiť.

Pre zvýšenie „základnej digitálnej gramotnosti“ ľudí si hnutie podľa vlastných slov pripravilo „detailný plán“ vzdelávania, ktorý by zaviedli do učebných osnov už na základných školách v rámci hodín informatiky a občianskej náuky. Žiaci by sa mali naučiť ochraňovať svoje citlivé a osobné údaje a predchádzať kybernetickým zločinom. Pre pracovníkov štátnej a verejnej správy, ktorí pracujú s citlivými údajmi občanov, navrhuje vytvoriť moderné a pravidelné školiace programy.

Za ľudí

Podľa strany Za ľudí je síce potrebné riešiť nové formy kriminality ako nadnárodný organizovaný zločin v kyberpriestore, avšak vo svojom programe predstavila len dve riešenia, ktoré majú v tomto smere pomôcť zlepšiť kybernetickú bezpečnosť štátu.

Plán strany spočíva v personálnom, odbornom a materiálnom posilnení kapacít policajného zboru na úrovni prezídia a krajských a okresných riaditeľstiev, a vo vytvorení samostatnej sekcie pre hybridné hrozby a hrozby z kybernetického priestoru v rámci Bezpečnostnej rady štátu.

Slovenská národná strana

V programe Slovenskej národnej strany sa oblasť kybernetickej bezpečnosti a ochrany dát zmestila len do jednej vety:

„Dobudujeme modernú celoslovenskú dátovú sieť a zabezpečíme ochranu dát slovenských občanov pred zneužitím v gescii Národného bezpečnostného úradu.“

OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti

Vo volebnom programe strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti sa problematika kybernetickej bezpečnosti štátu rozoberá v troch bodoch – Zodpovedná a dôveryhodná obrana, Kybernetická bezpečnosť, extrémizmus a terorizmus a Moderná zahraničná politika.

Podľa OĽANO nie je kybernetická bezpečnosť o nič menej dôležitá než zachovanie suverenity, územnej celistvosti či nedotknuteľnosti hraníc štátu. Ako však prax ukázala, Slovensko ju často podceňuje a vystavuje sa tak kybernetickým zločincom viac ako iné, opatrnejšie krajiny. Strana preto prišla s niekoľkými opatreniami, ktoré majú navýšiť jednak ochranu kritickej infraštruktúry, a jednak povedomie a vzdelanosť v tejto oblasti.

Strana v prvom rade navrhuje modernizáciu ozbrojených síl SR, ktorej súčasťou by malo byť vytvorenie samostatného veliteľstva pre kybernetickú obranu spolu s ďalšími „kybernetickými spôsobilosťami“. Tie by mali byť schopné zabezpečiť ochranu kritickej infraštruktúry pred kyberútokmi a zároveň byť k dispozícii pre potreby spoločných obranných operácií v rámci spojeneckých organizácií. V tomto smere OĽANO vidí budúcnosť kybernetickej ochrany SR v spolupráci s dôležitým spojencom spoza Atlantiku. Na národnej úrovni by okrem toho malo Slovensko pravidelne testovať odolnosť kľúčovej infraštruktúry aj formou hackatlonov a workshopov pre testerov.

V rámci posilnenia boja proti tzv. hybridným hrozbám strana ďalej navrhne zvýšiť bezpečnostné povedomie a vzdelanosť v kybernetickej bezpečnosti a vyjasnenie kompetencií jednotlivých úradov na národnej úrovni. Napríklad, jasne zadefinované úlohy a právomoci príslušníkov Vojenského spravodajstva v oblasti kybernetickej obrany by mal priniesť nový zákon o vojenskom spravodajstve.

Koalícia PS/Spolu

V programe koalície strán Progresívne Slovensko a Spolu sa oblasť kybernetickej bezpečnosti rieši naprieč širokým spektrom sektorov, subjektov aj politík. Jednotlivé riešenia sa objavujú v kapitolách Bezpečnosť a obrana, Digitálne SlovenskoHybridné hrozby a dezinformácie.

Z pohľadu týchto strán Slovensko nie je v súčasnosti pripravené na to, aby samostatne dokázalo zvládnuť väčšinu dnešných hrozieb. Pre zaistenie stability, bezpečnosti a obrany tak musí jednak pripraviť svoju infraštruktúru na boj proti hybridným hrozbám, a jednak spolupracovať s partnermi z EÚ a NATO.

Koalícia chce preto navrhnúť, aby hlavný gestor kybernetickej bezpečnosti SR Národný bezpečnostný úrad dostal viac kompetencií a štát mu pomohol s personálnym aj materiálnym zabezpečením. Po vzore iných krajín chce tiež vytvoriť Centrum pre hybridné hrozby a dezinformácie, ktoré sa bude v spolupráci s akademickou obcou a občianskym sektorom systematicky a komplexne venovať mapovaniu, predchádzaniu a neutralizácii hybridných hrozieb.

V prípade štátneho IT by malo dôjsť k rozsiahlym nezávislým auditom, aby sa zistil jeho stav, kvalita a funkčnosť. Zaujímavá je navrhovaná pozícia „štátneho architekta“, ktorý by mal dohliadať na výstavbu informačných systémov štátu a dostal by právo veta na verejné obstarávania v oblasti IT.

Týmito krokmi chcú predísť súčasnej situácii, kedy správa nad IT systémami štátu je v rukách súkromných firiem, a samotný štát tak nemá kontrolu nad ochranou osobných údajov svojich občanov. Hoci ako prvé opatrenie navrhujú vybudovať vlastné štátne cloud úložisko, v prípadoch, kedy je to z bezpečnostného hľadiska možné i efektívnejšie, umožnia používať aj verejné cloudy. Následne by sa malo pristúpiť k oddeleniu vládnej siete GOVNET od vplyvu súkromných firiem, ktoré dnes môžu získavať „nestrážený prístup“ k citlivým údajom občanov, ako aj k dátam štátnych zamestnancov.

Pri ochrane súkromia koalícia dodáva, že odmieta „využívanie akýchkoľvek technológií umožňujúcich plošné a hromadné zbieranie informácií o ľuďoch“.

Z pohľadu medzinárodnej bezpečnosti by si podľa koalície malo Slovensko dávať pozor hlavne na geopolitických súperov EÚ a NATO, akými sú Rusko, Čína či Islamský štát. Tí totiž cieľavedome kombinujú rôzne typy „vplyvov a ohrození“ od kybernetických útokov, cez informačné a psychologické operácie až po zasahovanie do volieb.

Pri budovaní 5G sietí chce preto koalícia postupovať koordinovane s EÚ a podporiť nástroje na ochranu pred čínskou priemyselnou špionážou.

V otázke volieb PS/Spolu navrhuje vytvoriť pracovnú skupinu pre bezpečnosť volieb, ktorá by dokázala v reálnom čase efektívne vyhodnocovať a reagovať na kybernetické a informačné operácie. Zároveň chce zvýšiť informovanosť a kapacity volebných štábov brániť sa pred kybernetickými útokmi.

Strany nezabudli ani na oblasť vzdelávania – ochranu slovenského kybernetického a informačného priestoru chcú zaistiť aj formou školení pre dobrovoľníkov a občiansku spoločnosť, či zavedením kontinuálneho vzdelávania o princípoch ochrany pred kybernetickými útokmi ako súčasť školského vzdelávania.

Kresťanskodemokratické hnutie

Dnešný svet je podľa Kresťanskodemokratického hnutia ťažko predvídateľný a hrozba hybridných a kybernetických aktivít môže prísť „zo všetkých strategických smerov“ – či už od štátnych alebo neštátnych, alebo domácich a zahraničných subjektov. Hnutie tak vo svojom programe sľubuje opatrenia, ktoré pomôžu Slovensku zvládnuť tieto hrozby na domácej aj medzinárodnej scéne.

Prvým z nich by malo byť zatraktívnenie policajnej práce aj pre civilných odborníkov, ktorí by sa podieľali na riešení nových foriem sofistikovanej trestnej činnosti v kyberpriestore. Ďalej by sa mali vytvoriť zložky kybernetickej bezpečnosti so zameraním na ochranu funkčnosti základných zložiek štátu a tiež rozvíjať ozbrojené sily SR tak, aby našim partnerom vedeli poskytnúť kapacity a spôsobilosti aj pri obrane kybernetického priestoru.

Hnutie bude zároveň presadzovať, aby fungovala všestranná spolupráca medzi štátnymi zložkami a mimovládnym a občianskym sektorom v boji proti kybernetickým hrozbám.

SMER-SD

Strana SMER – sociálna demokracia nemá do dnešného dňa na svojom webe okrem troch stručných bodov zverejnený komplexný volebný program.

Kotlebovci – ĽSNS

Ľudová strana Naše Slovensko vo svojom „desatore“ kybernetickú bezpečnosť nespomína.

(Viliam Kaliňák)