Bezprecedentná medzinárodná spolupráca stoviek novinárov, ktorí spoločne pracovali na uniknutých dokumentoch panamskej firmy Mossack Fonseca ukázala na dôležitosť šifrovania a bezpečnej komunikácie v modernom svete.
Pred niečo vyše rokom anonymný zdroj ponúkol novinám Süddeutsche Zeitung obrovské množstvo dát poukazujúcich a dokazujúcich pranie špinavých peňazí, prelievanie zdrojov zo štátneho do vlastného vrecka či zatajovanie majetku. Jedinou podmienkou tohto neznámeho dobrodinca bolo používanie bezpečných a šifrovaných komunikačných kanálov.
Keďže sa v dokumentoch spomínalo aj viacero štátnikov, ktorí majú k dispozícii tajné služby, netreba sa obavám whistleblowera čudovať. Reportér Süddeutsche Zeitung Bastian Obermayer v rozhovore pre magazín WIRED prezradil, že so svojím zdrojom komunikoval cez viacero zabezpečených kanálov, spomenul aplikácie ako Signal či Threema či emaily zašifrované cez PGP. Strach z možného odpočúvania dokazuje aj používanie možno vtipne znejúcej metódy autentifikácie, kedy vždy pri prechode na nový spôsob komunikácie, medzi nimi prebehol vopred dohodnutý rozhovor.
Dodnes nie je známe, ako presne sa dáta od whistleblowera dostávali k novinárom, možností je viacero od využitia anonymných zašifrovaných úložísk po posielanie zašifrovaných harddiskov (prípadne nenápadnejších pamäťových kariet či usb kľúčov). Je možné, že sa použili klasické postupy tajných služieb (mŕtva schránka či viacero prostredníkov), ale môžeme o tom len špekulovať.
Význam šifrovania neskončil ani potom, keď mali novinári dáta k dispozícii. Vzhľadom na ich rozsah si uvedomili, že nie je v ich silách spracovať ich v jedinej redakcii. Preto sa spojili s Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov (ICIJ), ktoré malo s podobnými únikmi informácií a s ich využitím svoje skúsenosti (Swiss Leaks, Offshore Leaks). Práve táto organizácia potom slúžila ako ústredný bod, s pomocou ktorého sa žurnalisti dokázali spojiť a vyťažiť z dát čo najviac.
Práve kvôli ich bezpečnej spolupráci a utajeniu vznikli celé nové zašifrované a bezpečné internetové stránky s databázami extrahovaných dát, v ktorých sa dalo vyhľadávať (pôvodné dokumenty mali najmä podobu skenov emailov, pasov a zmlúv, ktoré sa museli ďalej spracovať), diskusné fóra a chat. To všetko bolo chránené dvojfaktorovou autentifikáciou (podobne ako napríklad internet banking). Nevieme síce s určitosťou povedať či bolo utajenie a šifrovanie úspešné voči tajným službám, ale neexistujú indície že by bolo prelomené (aj vyhlásenie Dmitrija Peskova o chystanej kampani proti Putinovi bolo pravdepodobne až reakciou na otázky, ktoré novinári poslali do Kremľa).
Isté je jedno, bez možnosti anonymne a šifrovane komunikovať by žiadne Panama Leaks neboli, rovnako by nebola možná ani bezpečná spolupráca stoviek novinárov. Práve to by sa malo stať hlavným argumentom zástancov enkrypcie voči jej odporcom. Ukončenie žabomyších vojen a snáh štátov obmedzovať šifrovanie, tvorba rôznych backdoorov či zneužiteľných chýb v algoritmoch, to všetko sa ukazuje ako obrovské bezpečnostné riziko, ktoré nakoniec môže byť jednoducho zneužiteľné tými, proti ktorým v prvom rade vzniklo.
(JF)