Po amerických voľbách prišla na rad Európa

Bezpečnostné firmy zaregistrovali zvýšenie počtu hackerských útokov na starom kontinente. Týka sa to hlavne Nemecka, kde sú cieľom mimovládne organizácie a Francúzska, kde sa obeťou stal štáb možného budúceho francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona.

Tak ako mnohí očakávali, začali pribúdať ďalšie hackerské útoky, ktorých cieľom je ovplyvniť výsledky volebného procesu. Ich prevedenie sa pritom neodlišuje od podobných útokov v minulosti (DNC hack a.i). Vzhľadom na to, kto sú ich ciele, je vysoko pravdepodobné, že za nimi stoja hackerské skupiny pod priamou kontrolou Kremľa.

V Nemecku, ktoré dôležité parlamentné voľby ešte len čakajú, sa obeťou stali think-tanky Konrad Adenauer Stiftung a Friedrich Ebert Stiftung. Oba sú prepojené na najvýznamnejšie politické strany CDU a SPD.

Nie je isté, či útoky priamo cielili na think-tanky alebo sa tieto mali stať len bránou, ktorou sa útočníci chceli dostať do systémov ich spriaznených politických strán. Podľa priebehu za nimi stála skupina, ktorú poznáme pod mnohými menami (Pawnstorm,APT28 či Fancy Bear). Tá využíva hlavne taktiku známu ako spear-phishing, keď sa pomocou podvrhnutých falošných webových stránok snaží získať prihlasovacie mená a heslá obetí. Tie neskôr využije na prienik do systémov, o ktoré má záujem.

Podľa všetkého sa rovnaká skupina zamerala aj na francúzskeho prezidentského kandidáta Emanuela Macrona. Postúpil do druhého kola volieb, v ktorom sa stretne s Marine Le Penovou, o ktorej je známe, že je vo svojich vyjadreniach proruská a z Ruska dostala pôžičku na svoju kampaň.

Podľa Mounira Mahjoubiho, ktorý má v Macronovom tíme na starosti zabezpečenie systémov a obranu proti hackerským útokom, došlo k snahám o prienik, ale útočníci vraj neuspeli. K rovnakému záveru dospela aj francúzska vládna agentúra ANSSI. Spoločnosť Trend Micro sa domnieva, že útok sa podarilo zachytiť v počiatočnej fáze, keď útočník ešte len vytváral falošné stránky, nápadne podobné oficiálnym.

Oba útoky pripomínajú, že stále existuje záujem cudzích aktérov ovplyvňovať voľby v európskych štátoch. Snažia sa docieliť či už zvolenie kandidáta, ktorý je im blízky (Francúzsko), alebo aspoň narušiť proces a spôsobiť neistotu či chaos (Nemecko). Okrem propagandydezinformačných kampaní sa neboja použiť ani priamejšie metódy zahŕňajúce infiltráciu do systémov a snahu získať informácie, ktoré by mohli použiť.

(JF)