Kauza používania súkromnej emailovej adresy Hillary Clintonovej na pracovné účely počas jej úradovania vo funkcii ministerky zahraničných vecí ako aj otázka enkrypcie a šifrovania dát sú momentálne kybernetickými témami číslom jeden v Spojených štátoch.
V Spojených štátoch sa opäť hovorí o kauze používania súkromnej emailovej adresy Hillary Clintonovej na pracovné účely. Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že zo súkromnej mailovej adresy bývalej ministerky a súčasnej kandidátky na prezidenta odišlo viac ako 1300 mailov, ktoré podliehali istému stupňu utajenia.
Bývalý generálny prokurátor nominovaný republikánmi Michael Mukasey vo svojom článku pre Wall Street journal obvinil Hillary Clintonovú, že musela vedieť, že ňou používané zariadenie a súkromný mailový server neboli zabezpečené pre manipuláciu s citlivými a tajnými informáciami.
Mukasay si myslí, že Clintonová by mala byť obvinená a postavená pred súd podobne ako bývalý riaditeľ CIA David Petraues, ktorého uznali vinným zo zdieľania tajných dokumentov so svojou vtedajšou milenkou. K Mukaseymu sa pridali aj ďalší kritici, napríklad Bushov bývalý šéf CIA Robert Gates, podľa ktorého sa do Clintonovej súkromného mailu a tajným správam mohli dostať štátom podporovaní hackeri Ruska, Iránu alebo Číny. Kritika od Gatesa, ktorý počas úradovania Baracka Obamu pôsobil aj ako aj minister obrany, je pomerne nečakaná. Ešte v roku 2015 Clintonovú za jej prácu na poste ministerky zahraničia chválil.
Okrem Clintovej mailov sa v Amerike diskutuje aj o téme šifrovacích štandardov a enkrypcie. Po teroristických útokoch v Paríži a San Bernardine v Kalifornii niektorí vládni úradníci a zákonodarcovia navrhujú, aby technologické spoločnosti mali povinnosť poskytnúť prístup k zabezpečeným dátam. Enkrypcia a šifrovanie dát podľa nich umožňujú teroristom a zločincom operovať pomerne bezpečne a v úzadí. Táto komunikácia totiž ostáva skrytá pred bezpečnostnými a policajnými orgánmi. Komunita technologických firiem zatiaľ tomuto nátlaku úspešne odoláva. Za enkrypciu sa navyše postavil aj samotný šéf NSA Michael Rogers. Tvrdí, že je celá diskusia zbytočná a “enkrypcia je základom budúcnosti”.
Rogers je aj za ďalšie prijatie opatrení a enkrypciu dát aj v súvislosti s nedávnym útokom na Úrad personálneho riadenia, pri ktorom unikli údaje o viac ako dvadsiatich miliónoch štátnych zamestnancoch, ktoré boli následne na predaj v internetovom podsvetí. Podľa Rogera by k tomuto úniku nedošlo, keby boli tieto dáta enkryptované. Preto zastáva názor, že spravodajské ako aj vládne agentúry by mali používať enkryptované dáta ako spôsob ochrany údajov.
Diskusia o enkrypcii dát v Spojených štátoch bude ešte určite pokračovať. Predseda Senátneho výboru pre spravodajské služby Richard Burr momentálne pracuje na prijatí zákona, ktorý by prinútil technologické a komunikačné spoločnosti dešifrovať dáta na základe súdneho príkazu. Väčšina amerických spoločností s tým zatiaľ nesúhlasí. Napríklad Apple tvrdí, že ich vlastná enkrypcia im neumožňuje dešifrovať dáta.
(RR)