Európska únia spája sily s NATO v boji proti hybridným hrozbám

Vo fínskych Helsinkách vznikne centrum na boj proti hrozbám hybridnej vojny. Slovensko sa zatiaľ nepridalo.

V utorok niekoľko krajín Európskej únie a NATO podpísalo dohodu o zriadení centra na boj proti hybridným hrozbám. Medzi signatármi sú USA, Británia, Francúzsko, Nemecko, Švédsko, Poľsko, Fínsko, Lotyšsko a Litva. Ďalšie krajiny by mali nasledovať v júli.

Hosťujúcou krajinou projektu je Fínsko, ktoré má spoločnú 1300 kilometrovú hranicus Ruskom, ktoré je opakovane obviňované z vedenia hybridnej vojny. Tá kombinuje vojenskú agresivitu s politickými, diplomatickými, ekonomickými, kybernetickými a dezinformačnými prostriedkami. Falošné správy, továrne na “trollov“ či hackerské útoky, to všetko a viac môžu byť formy hybridného konfliktu.

Sídlom centra sa stali Helsinky, jeho úlohou bude vytvoriť sieť expertov zo všetkých signatárskych krajín. Prvé stretnutie by sa malo konať už tento štvrtok. Očakáva sa, že do konca roka bude tým pozostávať z desiatich vybraných expertov.

Projekt zatiaľ bude stáť 1,5 milióna eur. Polovicu z nich zaplatí práve Fínsko.

Zdá sa, že jedenásty apríl predstavuje posun vo vnímaní hybridných hrozieb ale aj kyberpriestoru. Členovia G7 totiž včera vydali deklaráciu zodpovedného správania štátov v kyberpriestore. Deklarácia má 12 bodov ktorými by sa podľa G7 mali štáty riadiť pri riešení hrozieb kybernetickej povahy.

Hlavným cieľom deklarácie je efektívna spolupráca a výmena informácií medzi krajinami G7. Tie by mali byť schopné zabezpečiť svoju vlastnú kľúčovú infraštruktúru v oblasti informačno-komunikačných technológií a v prípade potreby poskytnúť pomoc ostatným štátom, ktorých kľúčová infraštruktúra by bola ohrozená. Signatárske štáty zároveň nemôžu vedome podporovať aktivity v kyberpriestore, ktoré by boli v rozpore s ich záväzkami a medzinárodným právom. Ich aktivity nesmú porušiť ľudské práva, ako sú napríklad sloboda prejavu a právo na súkromie.  

(PP)