V poslednom čase sa vedie debata o možnosti sledovania komunikácie vládnymi orgánmi. Kým britská premiérka a americká FBI sú za dešifrovanie komunikácie, Európsky parlament navrhuje jej zákaz. Bezpečnosť a dôvernosť komunikácie je podľa neho na prvom mieste
Britská premiérka Theresa May chce, aby technologické firmy ako Facebook, Apple a Google implementovali do svojich softvérov backdoor. Nástroj, ktorý by mohol uľahčiť prácu polícii v prípade, že by počas vyšetrovania potrebovala rozšifrovať komunikáciu. V Británii je táto téma na stole minimálne od marca 2017, keď došlo teroristickému útoku v londýnskom Westminstri.
Európsky parlament, respektíve jeho Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti má však iný názor. Nedávno vydal návrh na nové zákony v oblasti súkromia a elektronickej komunikácie. Jeho obsahom sú odporúčania v oblasti end-to-end (E2E) šifrovania, ako aj zákaz prítomnosti takzvaného backdooru v aplikáciách slúžiacich na komunikáciu.
Návrh odporúča používanie šifrovanie typu “end-to-end”, ktoré by sťažilo vyšetrovateľom získavanie údajov od technických spoločností. Návrh predpokladá zákaz dešifrovania používateľských údajov, ako aj vytvorenia backdoorov v softvérových alebo šifrovacích technológiách, ktoré by umožnili pristupovať k súkromným informáciám používateľov. Problémom je aj fakt, že “z technického hľadiska neexistuje žiadny backdoor, do ktorého by mohla pristupovať len vláda“. Ak by teda došlo k úniku alebo odhaleniu takejto vlastnosti softvéru, mohli by si komunikáciu čítať aj hackeri.
Podľa Európskeho parlamentu je však “ochrana dôvernosti komunikácie základnou podmienkou rešpektovania iných súvisiacich základných práv a slobôd, ako je ochrana slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania a slobody prejavu a informácií”.
Okrem možného zákazu backdooru v komunikačných aplikáciách sa diskutuje aj o bezpečnosti takzvaného Intertnetu vecí (IoT), pretože podľa návrhu zákon neudržal krok s technologickým pokrokom a dnes už nie je komunikácia prostredníctvom internetu záležitosťou len počítačov či smartfónov, ale už aj automobilov či hodiniek a náramkov snímajúcich biometrické údaje.
Podobný názor ako britská premiérka v oblasti sledovania komunikácie majú aj v Spojených štátoch. FBI dokonca nútila Apple odovzdať vyšetrovateľom zdrojové kódy operačného systému iOS, aby mohli odomknúť iPhone teroristu zo San Bernardina. Ten ešte v roku 2015 spáchal teroristický útok, pri ktorom zahynulo 14 ľudí. Firma Apple vtedy odmietla požiadavku FBI, aby zariadenie sprístupnila a prípad sa takmer dostal na súd. Nakoniec však FBI telefón s pomocou tretej strany dešifrovala.
(FB)