Riaditeľ Europolu Robert Wainwright považuje šifrovanie za problém pri riešení približne troch štvrtín prípadov.
Debata o tom, či by sme mali prehliadať fakt, že teroristi a zločinci využívajú šifrovanie a možnosť bezpečnej a prakticky neodpočúvateľnej komunikácie, je stále živá. Na jednej strane tu máme prípad iPhonu strelca zo San Bernardina, na druhej strane kauzu Panama Papers. Do tejto otvorenej diskusie vstúpil aj šéf Europolu Robert Wainwright. Na twitteri uverejnil príspevok, v ktorom vyzval na čo najrýchlejšie riešenie „šifrovacej dilemy“ a upozornil na to, že situácia sa neustále zhoršuje.
Ako uvádza internetový magazín Vice, na otázku, aký druh šifrovania mal pán riaditeľ na mysli, odpovedal Europol veľmi obšírne. Okrem komunikácie spomenul možnosti, aké kriminálnikom poskytli bitcoin a Tor. Problém teda vidia nielen v šifrovaní, ale aj v anonymizácii a skrývaní identity. Vo svojom ďalšom statuse Wainwright objasnil aj to, ako by si predstavoval riešenie.
Budúcnosť nevidí v snahe o vytváranie špeciálne uspôsobených backdoorov, ale v kontrolovanom prístupe k nešifrovaným dátam pre políciu či tajné služby. Ako sám priznáva, problém je v tom, ako tento prístup kontrolovať. Kontrolovaný prístup na jednej strane predstavuje určité zlepšenie najmä v otázke transparentnosti (backdoor je už zo svojej definície skrytý), na druhej strane však predstavuje obrovské bezpečnostné riziko. Akýkoľvek privilegovaný prístup sa dá napriek snahe o jeho kontrolu zneužiť a predstavuje bezpečnostnú dieru. V konečnom dôsledku by podobné globálne opatrenie znížilo bezpečnosť používateľov a spôsobilo ďalšie problémy.
Jeho vyjadrenie je o to zaujímavejšie, že práve tento týždeň (11. 5.) európsky parlament po troch rokoch rokovaní schválil úpravu a posilnenie právomoci Europolu. Ten stále ostáva hlavne organizáciou, ktorej primárnou úlohou je výmena informácii a uľahčenie spolupráce, a nemá priamo vyšetrovanie právomoci. V súvislosti s kyberbezpečnosťou sa očakáva zvýšenie aktivít Europolu v oblasti boja proti propagande teroristických skupín a snaha o zamedzenie ich snahy získavať nových regrútov na sociálnych sieťach. Spolu zo zvýšením právomocí sa však zosilňuje aj dohľad európskeho parlamentu nad činnosťou agentúry.
(JF)