Cesta Donalda Trumpa až na vrchol republikánskej kandidátky bola sprevádzaná mnohými kontroverznými, ba až neuveriteľnými vyjadreniami. Od postavenia múru na hranici s Mexikom cez všeobecný zákaz vstupu moslimov na pôdu USA až po bombardovanie ropných polí v Iraku. V ostatnom čase sa síce Trump snaží rozpracovať svoju agendu najmä v oblasti zahraničnej politiky a vytvoriť približný obraz svojej vízie, no ako sa zdá, problémy digitálneho sveta sú mu značne vzdialené.
V posledných rokoch sa kybernetická bezpečnosť zaradila medzi priority Obamovej administratívy. Na rozširovanie kybernetických kapacít použila miliardy dolárov a niekoľko ďalších miliárd má byť investovaných v najbližších rokoch. Obama avizoval posilnenie svojej digitálnej agendy i podpory vývoja nových kybernetických zbraní, ktoré by mali posilniť útočné kapacity armády.
Ako sa však k otázke kybernetickej bezpečnosti stavia potenciálny prezident? Rovnako, ako pri všetkých témach, pri ktorých necíti pevnú pôdu pod nohami.
Začnime tým najkontroverznejším. Trump obsadil titulky všetkých novín, keď počas vyšetrovania Hillary Clintonovej zo strany FBI priamo vyzval Rusko ku kybernetickému útoku na Spojené štáty. Sľuboval si od toho nájdenie stratených emailov svojej konkurentky. Problém sa vzápätí snažil vyžehliť jeden z predstaviteľov jeho kampane, ktorý poprel, že by Trump k takémuto činu Rusko vyzval. Či už Kremeľ má nejaký podiel na skutočnom hacknutí Demokratickej strany, alebo nie, nie je stopercentne isté. Takéto vyjadrenie však môže prísť iba od človeka, ktorému chýba základné chápanie problematiky a neuvedomuje si potenciál kybernetických útokov.
Napriek tomu, že ľahkomyselnosť Hillary Clintonovej pri manipulácii s jej služobnými emailami vo funkcii ministerky zahraničia je obľúbeným terčom Trumpových útokov, neznamená to, že kybernetickej bezpečnosti naozaj rozumie. Za zmienku stoja hlavne jeho odpovede v dvoch rozhovoroch pre New York Times (marec a jún 2016).
V oboch prípadoch sa Trump držal dvoch všeobecných konštatovaní. Hovoril o nedostatočnej pripravenosti USA v otázkach kybernetickej bezpečnosti a vyjadril pochybnosti, kto skutočne stál za nedávnymi útokmi v Spojených štátoch. Trump niekoľkokrát spomenul, že kapacity USA sú nedostatočné. To však nie je celkom správne tvrdenie. Je pravdou, že Spojené štáty sú zraniteľné, čo dokazuje množstvo veľkých a úspešných útokov v posledných mesiacoch. USA však podľa odhadov disponujú najväčšími kybernetickými útočnými kapacitami na svete. Ich arzenál údajne obsahuje veľké množstvo zero-day zraniteľností (zraniteľnosti, ktoré nie sú obecne známe a neexistuje na nich obrana), ktoré sú v tejto oblasti jednou z najcennejšćh komodít. Napriek spochybniteľnej úrovni bezpečnosti teda Spojené štáty s určitosťou patria medzi najvyspelejších hráčov v kyberpriestore.
V oblasti identifikácie pôvodcu útokov tápu všetci aktéri. So súčasnými technológiami je prakticky nemožné stopercentne označiť konkrétneho vinníka. No aj napriek tomu, že väčšina posledných útokov je pripisovaných Rusku, Trump sa snaží obrátiť pozornosť na Čínu. Rovnaký presun zodpovednosti predviedol aj počas prvej debaty prezidentských kandidátov, keď Hillary Clintonová označila Rusko za pôvodcu útokov na Demokratický národný výbor. Dôvodom môže byť najmä Trumpova náklonnosť k Rusku, ktorú počas svojej kampane už niekoľkokrát demonštroval. Kritiku však zožal za celé svoje vyjadrenie týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti, ktoré redukovalo celú oblasť na niekoľko prázdnych fráz.
Diskutabilný vrchol Trumpovej nemohúcnosti v kybernetickej oblasti však prišiel o niečo skôr. Konkrétne išlo o vyjadrenie na margo jeho plánu na boj s ISIS a jeho internetovým aktivitám. Výrok „The cyber is so big today.“ , ktorý zhrnul jeho celý plán, sa stal na niekoľko dní hlavným titulkom mnohých technologických portálov.
Zdá sa však, že republikánsky kandidát si svoje slabiny v tejto problematike uvedomuje. Jeho vyjadrenia po spomínanej debate konečne začali pripomínať koherentné myšlienky. Prvým bolo vyhlásenie vo Filadelfii, že jedným z jeho prvých krokov po nástupe do funkcie by bolo „vykonanie dôkladnej revízie kybernetickej obrany a identifikácie existujúcich zraniteľností”. Počas vystúpenia vo Virgínii Trump vyzval k poučeniu sa z histórie. „Krádeže identity, pranie peňazí, ako aj ransomvér sa stávajú čoraz častejšími. Nemali by sme to nechať len tak, ako sme nechali v minulosti mafiu, ktorej sme dovolili prerásť do celonárodnej organizácie, ktorá prenikla a skorumpovala mnoho oblastí spoločnosti.“
Trump navrhuje vytvorenie špeciálnej pracovnej skupiny pod ministerstvom spravodlivosti, ktorá bude spolupracovať so štátnymi a regionálnymi presadzovateľmi práva, „aby rozdrvili túto rozvíjajúcu sa oblasť zločinu“. Sľúbil, že z kybernetickej bezpečnosti spraví „top prioritu národnej bezpečnosti“. Trump tvrdí, že jeho cieľom je spraviť z kybernetickej domény „hlavnú zbraň v boji proti teroristom“.
Tento obrat v kvalite jeho vyjadrení vyvolal otázky, kto je novým Trumpovým poradcom v otázkach kyberbezpečnosti. Jeho volebný štáb na to odmietol odpovedať. Zdá sa, že Trump si spravil svoju domácu úlohu a tejto problematike sa začal dôslednejšie venovať. Zmenšil tak náskok svojej konkurentky, ktorá sa v tejto oblasti pohybuje o niečo istejšie a pravidelne sa k nej vo svojich vystúpeniach vyjadruje. Napriek tomu Trumpove chápanie kybernetickej bezpečnosti stále vyvoláva pochybnosti.
Maroš Kirňák