Správa Univerzity v Georgetowne ukazuje na znepokojivý rozsah databázy s biometrickými údajmi, s ktorou pracujú americká polícia a FBI. Sú v nej tváre 117 miliónov dospelých Američanov.
Popri odtlačkoch prstov je rozoznávanie tváre na základe fotografie či videozáznamu obľúbenou a využívanou súčasťou arzenálu orgánov činných v trestnom konaní. Je jednoduchšie a najmä rýchlejšie niekoho odfotiť ako mu zobrať odtlačky. Rovnako je jednoduchšie porovnať tváre pomocou algoritmu, ako zháňať svedkov.
Ako však ukazuje štúdia Univerzity v Georgetowne, využívanie systémov na rozoznávanie tvárí má aj svoje tienisté stránky. Za asi najväčší problém sa považuje skutočnosť, že na rozdiel od databáz odtlačkov prstov či vzoriek DNA je databáza fotografií podstatne rozsiahlejšia a zahŕňa aj obyvateľov, ktorí nikdy nespáchali trestný čin. Obsahuje totiž fotografie vodičských preukazov z viac než 16 amerických štátov. Databáza nie je prístupná len agentom FBI, ale je na ňu napojená viac než štvrtina policajných staníc. Navyše chýba akákoľvek legislatíva, ktorá by kontrolovala jej používanie. Americké úrady ani polícia sa k správe zatiaľ nevyjadrili. Stanovisko poskytla len FBI.
Na ďalšie riziko poukazujú správy, že algoritmy používané na rozoznávanie fotografií sú menej presné pri porovnávaní fotografií Afroameričanov. Ak by sa tieto obavy potvrdili, čím viac by bezpečnostné zložky databázu tvárí využívali, tým viac by bolo nesprávnych identifikácií.
Asi najviac „orwellovskou“ schopnosťou, ktorú systém ponúka svojím používateľom, je však možnosť identifikácie osôb v reálnom čase z kamerových záznamov. Podľa štúdie podobnú technológiu už buď priamo používa, prípadne sa ju snaží zaobstarať minimálne päť policajných okrskov vo veľkých mestách (Chicago, Los Angeles). Používanie podobnej technológie je už podľa mnohých za hranou toho, čoho by mala byť polícia schopná. Umožňuje jej totiž sledovať prakticky kohokoľvek za akýmkoľvek účelom bez toho, aby si to sledovaná osoba uvedomila, alebo sa mohla brániť.
Viac než 52 organizácií a skupín, ktoré sa zaoberajú občianskymi právami a slobodami, spustilo iniciatívu, v ktorej žiadajú ministerstvo spravodlivosti prehodnotiť používanie týchto systémov. Rozoznávanie tvárí podľa nich umožňuje polícii identifikovať a sledovať kohokoľvek bez ohľadu na to, či niečo spáchal, alebo nie. Považujú to za zásah do osobnej slobody.
Podobné prípady ukazujú, že sa začínajú napĺňať predpovede o tom, ako môže byť rozvoj technológií zneužitý štátom proti jeho občanom. Na jednej strane používanie podobných systémov môže zvýšiť bezpečie jednotlivcov a zlepšiť ich ochranu proti napríklad teroristickým útokom. Na druhej strane ide o systémy, ktoré môžu byť ľahko zneužité voči nevinným či politickým oponentom. Preto je nutná prísna legislatívna kontrola ich používania a jasné pravidlá.
(JF)