Ak sa donedávna na niečom zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Západom nepodpísalo, bola to spolupráca na boji proti kyberzločinu. Už to nemusí platiť.
Ku kritickému narušeniu spolupráce medzi Západom a Ruskom došlo v decembri minulého roka. Ruská Federálna bezpečnostná služba vtedy zatkla Ruslana Stojanova, zamestnanca ruskej bezpečnostnej spoločnosti Kaspersky Lab. Dôvodom bolo podozrenie zo zrady.
V rovnakom čase zatkli aj dvoch úradníkov z FSB. Podľa Reuters išlo o pracovníkov centra pre informačnú bezpečnosť FSB, Sergeja Michajlova a Dmitrija Dokučajeva.
Podľa obvinení Stojanov dával informácie Spojeným štátom.
Niektorí americkí experti sa domnievajú, že môže ísť o istý druh napomenutia USA alebo výstrahu Rusom, aby nespolupracovali s Američanmi. K zatknutiam totiž došlo krátko po tom, ako Spojené štáty verejne obvinili Rusko zo zasahovania do prezidentských volieb USA.
Ak sa malo jednať o výstrahu fungovala. Päť expertov z USA a iných západných bezpečnostných firiem oznámiloli utlmenie komunikácie. Vo väčšine prípadov prestali ruské kontakty odpovedať, v niektorých sa radšej západné spoločnosti prestali pýtať. Aspoň kým sa veci neupokoja.
Ruskí predstavitelia prípad nekomentujú. Hovorca Kremľa povedal len toľko, že o ňom vedia z médií. Známe nie je ani stanovisko Stojanova či jeho právnika a rodiny.
Kaspersky Lab tvrdí, že obvinenia ich zamestnanca súvisia s udalosťami, ku ktorým prišlo pred jeho príchodom do tejto firmy.
Stojanov vystriedal počas svojej kariéry niekoľko zamestnaní. V rokoch 2001 až 2006 pracoval pre ruské ministerstvo vnútra ako člen jednotky na potlačenie kyberkriminality. Neskôr pracoval v súkromnom sektore pre veľkého internetového poskytovateľa. Potom ho prijali do spoločnosti Indrik, kde robil až do roku 2012, keď ju kúpila spoločnosť Kaspersky Lab.
Práve počas pôsobenia v Indriku udržiaval Stojanov blízky kontakt z radom amerických firiem, spomedzi ktorých minimálne tri spolupracovali s americkou tajnou službou. Jeho bývalí kolegovia však tvrdia, že si vždy dal záležať, aby informácie, ktoré zdieľa zo zahraničnými spoločnosťami, nepoškodzovali záujmy Ruska. Bola to vraj čiara, cez ktorú nebol ochotný prekročiť.
Kyberzločin zo svojej podstaty nerešpektuje fyzické hranice “reálneho“ sveta. O to ťažšie je odhaliť páchateľov internetových podvodov, finančných zločinov a krádeží. Dá sa to len za pomoci vysokej úrovne spolupráce a koordinácie medzi jednotlivými krajinami.
Tieto udalosti však budúcu spoluprácu s Ruskom komplikujú.
(PP)