Čína je dlhodobo podozrievaná z hospodárskej špionáže a z využívania štátnych, prípadne štátom sponzorovaných hackerov. K únikom dát na svojej pôde však benevolentná nie je.
Čchuang Jü je ďalším čínskym občanom, ktorý bol v dôsledku kriminálnej aktivity odsúdený na trest smrti. Tentoraz však nejde o klasického kriminálnika, ale o počítačového odborníka, ktorý pracoval v čínskom výskumnom ústave. Expert na enkrypciu sa podieľal na vytvorení systému šifrovania, ktorý využíva čínska vláda, ozbrojené sily, ale aj Komunistická strana ČĽR.
Jü sa však rozhodol, že si pre svoju potrebu ponechá kópie šifrovacích kľúčov a množstvo iných tajných dokumentov. Podľa informácií čínskych médií takto nazhromaždil až 150-tisíc utajovaných súborov. Ide teda o čínsku verziu Edwarda Snowdena – no s jednou výnimkou – Čchuang Jü sa, na rozdiel od amerického whistleblowera rozhodol, že dokumenty využije vo svoj osobný prospech. Už v roku 2002 sa spojil s bližšie nešpecifikovanými zahraničnými informačnými službami a ponúkol im tajné dokumenty.
Počas rokov vďaka predaju citlivých informácií Čchuang Jü zarobil až sedemstotisíc amerických dolárov. A to aj napriek tomu, že v roku 2004 bol z práce prepustený. Odsúdený počítačový odborník v činnosti pokračoval s pomocou svojich bývalých kolegov. V inštitúte pracovali aj jeho manželka a zať, ktorých však odsúdili len na niekoľko rokov väzenia. Okrem nich potrestali aj ďalších dvadsaťdeväť zamestnancov organizácie.
Čínske úrady Čchuanga Jüa odhalili kvôli okázalému životnému štýlu a častým návštevám Hongkongu už v roku 2011, no informácie o jeho zatknutí sa na verejnosť dostali až teraz. Preto nie je známe, či ho už popravili.
Tento prípad však nie je prvým, ktorý by v Číne viedol k odsúdeniu hackerov alebo počítačových odborníkov, ktorí zneužili citlivé údaje. V roku 1998 čínske súdy odsúdili na trest smrti dvoch bratov, ktorí sa nabúrali do Komerčnej čínskej banky a ukradli z nej sedemstodvadsaťtisíc jüanov (približne 80-tisíc dolárov). Súd v meste Jang-čou tvrdil, že rozsudok odzrkadľoval nekompromisný postoj Číny voči vlne moderného zločinu, teda aj voči zločinom spáchaným prostredníctvom moderných technológií.
Paradoxom je, že vo vzťahu k hackerom, ktorí spolupracujú s čínskou vládou, majú orgány ázijskej veľmoci iné štandardy. Čína je známa tým, že na získavanie citlivých, vládnych a hospodárskych, informácií iných štátov využíva jednotky kvalitne vytrénovaných hackerov.
Hlavným terčom sú Spojené štáty americké, ktoré hrozbu hospodárskej špionáže zaradili aj do svojej bezpečnostnej stratégie. Ministerstvo obrany USA tvrdí, že „Čína kradne duševné vlastníctvo medzinárodných korporácií, a to s cieľom poškodiť konkurencieschopnosť USA a zvýhodniť čínske spoločnosti.“ Americké ministerstvo spravodlivosti dokonca v roku 2014 obvinilo piatich zamestnancov čínskych ozbrojených síl, ktorí sa podieľali na útoku zameranom na americké firmy.
Všetci piati hackeri boli členmi jednotky známej pod číslom 61398. Ide o jednotku, ktorá podľa správy firmy Mandiant sídli v Šanghaji a zamestnáva stovky IT odborníkov so znalosťou angličtiny. Mandiant túto jednotku sledoval osem rokov a odhalil narušenie v 141 firmách.
Čína, samozrejme, obvinenia zo štátom sponzorovaného hackingu odmieta. V septembri minulého roka dokonca došlo k podpisu dohody, ktorá mala definitívne skoncovať s kybernetickou hospodárskou špionážou. Stalo sa tak na stretnutí prezidentov oboch krajín, Baracka Obamu a Si Ťin-pchinga.
Čína pod hrozbou ekonomických sankcií sľúbila, že k hackerom zaujme tvrdší postoj a niekoľko týždňov po podpise dohody o spolupráci s USA naozaj zatkla viacero hackerov. Údajne medzi nimi boli aj páchatelia zodpovední za útok na federálny Osobného úradu americkej vlády, pri ktorom unikli informácie o viac ako dvadsiatich miliónoch amerických štátnych zamestnancoch. Útoky na americké spoločnosti však neprestali ani po dohode a vlne zatknutí.
Na druhej strane, útoky sú, aj keď v menšej miere, obojstranným problémom. Dokumenty, ktoré verejnosti ukázal Edward Snowden, odhaľujú, že NSA sa v minulosti pokúšala získať informácie zvnútra známej čínskej technologickej firmy Huawei. Americká vláda však tento krok prezentovala ako záležitosť národnej bezpečnosti, nie ekonomicky motivovaný akt.
Kybernetická špionáž preto zostáva ťažko riešiteľným problémom. Na jednej strane stoja národné bezpečnostné záujmy USA, štátu, ktorý je známy extenzívnym zberom informácií a čulou aktivitou spravodajských služieb. Tieto aktivity sa dostali na verejnosť najmä v súvislosti s odhaleniami Edwarda Snowdena a Bradleyho Manninga. Podľa nich americké spravodajské služby na čele s NSA sledovali komunikáciu amerických, ale aj zahraničných občanov a inštitúcií. Na tej druhej ide primárne o ekonomické záujmy ázijskej veľmoci, ktorá dosiahla prudký rast aj vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa potrebám kapitalistického trhu. Nanešťastie, čínska adaptácia sa vo veľkej miere spolieha aj na ignorovanie uznaného duševného vlastníctva a morálnych zásad v oblasti inovácií a obchodu.
(RK)