Volebná kampaň v USA nám dokazuje, ako sa moderné technológie, sociálne siete a zber dát stávajú dôležitými pre volebný úspech.
Modernizácia a používanie rôznych metód hraničiacich až so sociálnym inžinierstvom či phishingom v prebiehajúcej americkej volebnej kampani sa stupňujú. Už v minulosti sa objavovali podozrenia počas kampaní súčasného amerického prezidenta Baracka Obamu. Obe využívali zber údajov o voličoch (sledovali „lajky“ na Facebooku a iných sociálnych sieťach, pomocou ktorých potom vytvárali psychologické profily) a následne zasielanie správ, ktoré boli presne prispôsobené na konkrétnych jednotlivcov.
Ako upozornil denník Guardian, jeden z republikánskych kandidátov, senátor Ted Cruz, používa vo svojej aktuálnej kampani psychologické dáta založené na údajoch desiatok miliónov užívateľov sociálnych sietí, ktoré boli získané z väčšej časti bez súhlasu dotknutých osôb. Dôraz, ktorý kladie na dôležitosť zberu dát v kampani, dokresľuje aj mobilná aplikácia, ktorá po udelení povolenia prehľadá zariadenie a získané kontakty pošle do centrálnej databázy. Ďalej umožňuje zábavnou formou oslovovať a získavať pre kampaň ďalšie rovnako zmýšľajúce osoby.
Dnes pritom nevieme, čo sa so získanými dátami stane po voľbách. Volebné tímy síce tvrdia, že údaje zmažú, no neexistuje žiadny predpis, ktorý by ich k tomu zaväzoval. Dôvodom, prečo podobná činnosť v USA nepodlieha žiadnej regulácii, je okrem iného fragmentácia zodpovednosti za ochranu osobných údajov. Neexistuje žiadny úrad, v ktorého právomoci by to bolo. Existuje síce Federálna obchodná komisia (FTC), ktorá dohliada na ochranu osobných údajov v komerčnej sfére, lenže tá nemá žiadny dosah na politické kampane. Tie má pod kontrolou Federálna volebná komisia, tá však nemá žiadny vplyv na ochranu osobných údajov.
Mohlo by sa niečo podobné stať aj počas kampane pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami na Slovensku? Podľa odborníka na ochranu osobných údajov a kybernetickú bezpečnosť Jozefa Vyskoča, existujú štyri dôvody, pre ktoré by bolo problémom predovšetkým získavanie vhodných osobných údajov:
- Predpisy na ochranu osobných údajov sú na Slovensku a v Európe prísnejšie ako v Spojených štátoch.
- Osobné údaje možno zbierať a spracovávať len so súhlasom dotknutých osôb.
- Ich zber je možný len na vopred určený účel.
- Rozsah spracovávaných údajov musí byť primeraný účelu.
V našom prípade pokiaľ by deklarovaným účelom bolo zasielanie informačných a propagačných mailov politickej strany, zbieranie osobných údajov potrebných na vytvorenie psychologického profilu (t.j. iných ako emailová adresa), by teda bolo v podstate neodôvodniteľné.
Napriek legislatívnym prekážkam sa však aj na Slovensku objavila kampaň, ktorej cieľom bolo pravdepodobne získanie väčšieho množstva emailových adries spolu s menami a adresami. Na portáli Pán Občan bol k zavádzajúcemu článku o hrozbe svetovej vojny a povolávacích rozkazov priložený formulár. Až po jeho vyplnení (meno, priezvisko, emailová adresa a obec) sa dal ponúkaný dokument stiahnuť. Neobsahoval pritom žiadne aktívne prvky a ani nebol žiadnym spôsobom upravený pomocou vložených údajov (sami si to môžete otestovať za pomoci použitia dočasného anonymného emailového konta). Išlo o obyčajný úradný formulár (dostupný aj na stránkach ministerstva vnútra). Stránka síce obsahuje informácie o ochrane a spracovaní osobných údajov, no ako nám potvrdil Jozef Vyskoč, text je príliš vágny a rozhodne nespĺňa požiadavky platného zákona o ochrane osobných údajov. Vysvetlenie, prečo na stiahnutie obyčajného formulára treba zadať práve také osobné údaje, chýba.
Vzhľadom na povahu článku sa môžeme domnievať, že tvorcovia získali relatívne početnú databázu ľudí, ktorí sú náchylní uveriť poplašným a klamlivým správam. Je otázne, či tieto údaje nebudú využité v parlamentných voľbách. Kandiduje v nich viacero strán, ktoré by databáza podobných voličov mohla zaujímať.
(JF)