Sú útoky hakerov proti autonómnym autám reálna hrozba?

Nové autá začínajú pripomínať počítače na štyroch kolesách. Viacerí výrobcovia testujú autonómne modely a po cestách už dnes premávajú samoriadiace vozidlá. Ich počet bude rásť, sú však potenciálnym cieľom hakerov. 

Viacerí výrobcovia áut v súčasnosti vyvíjajú samoriadiace technológie s cieľom znížiť počet nehôd na cestách. General Motors plánuje mať funkčné autá bez vodičov v roku 2019. Nissan si stanovil za svoj cieľ rok 2020, Ford 2021, Renault 2022.

Autonómne autá však už v obmedzenej miere fungujú aj teraz vo viacerých amerických mestách, autopilotný systém používajú aj vozidlá Tesly.

Za posledných pár rokov poukázali viacerí výskumníci na znepokojujúce techniky, ktoré umožňujú hakerom prebrať kontrolu nad autom. V praxi to znamená, že existuje viacero spôsobov, ako môže niekto cudzí kontrolovať vaše auto cez počítač. Konkrétne vaše rádio, vaše brzdy, no aj volant a to všetko na diaľku.

V prípade autonómnych áut môžeme našťastie konštatovať, že sa doposiaľ nestali terčom škodlivého útoku hakerov. Čo sa nepodarilo hackerom, sa však podarilo výskumníkom.

Kde sú slabiny?

Počítačový vedec Simson Garfinkel vidí ako problém to, že stále dokonale nerozumieme technológiám umelej inteligencie či rozpoznávania objektov, ktoré autopiloty používajú. To demonštrovali americkí a čínski výskumníci pri autách značky Tesla. Pri svojich pokusoch dosiahli, že vozidlo registrovalo na ceste neexistujúce objekty, a tiež, že ignorovalo tie skutočné, ktoré mu stáli v ceste.

Rozoznanie objektov a reakcia v reálnom čase vyžadujú pokročilé technológie. Preto vývojári samoriadiacich áut používajú čoraz viac komponentov, senzorov a počítačov. Stefan Savage z Kalifornskej univerzity sa obáva, že to zvyšuje počet miest, na ktorých môžu hakeri zaútočiť.

Savage vidí riziko aj v tom, že výrobcovia nepoznajú detaily vlastného produktu. Automobilové spoločnosti používajú komponenty z rôznych spoločností. Tie im síce dodajú súčiastky, no neposkytnú im detaily softvéru, respektíve kód, ktorý si strážia. “Na celom svete neexistuje človek, ktorý pozná celý kód v jednom vozidle. To je veľký problém,” povedal Savage.  

Tadayoshi Kohno z Washingtonskej univerzity zase upozorňuje na takzvaný “zombie problém”. Obáva sa, že po predaji auta zákazníkovi, nebude jeho počítačový softvér aktualizovaný. To zvyšuje zraniteľnosť samoriadiacich áut: “Čo spravíme s tými zombie-autami počas zvyšných 20, čo sú v prevádzke?”

Kto by mohol útočiť?

Garfinkel tvrdí, že rozvoj autonómnych technológií v budúcnosti pripraví o prácu taxikárov, kuriérov či vodičov kamiónov. Bez práce a nahnevaní môžu práve títo ľudia mať motiváciu technológie zneužiť.

Keďže dôvera ľudí v túto technológiu nie je vysoká, verejnosť je voči prípadným zlyhaniam takýchto vozidiel citlivá. Len nedávno jedno z áut spoločnosti Uber zrazilo chodkyňu, ktorá zraneniam podľahla. Firma v reakcii zastavila všetky testy autonómnych áut.

No a samozrejme, teoreticky môžu takéto systémy napadnúť aj teroristi a kyberzločinci.

Nejasná budúcnosť

Za posledné roky sa výrobcovia áut začali k bezpečnosti samoriadiacich systémov stavať serióznejšie, tvrdí Tim Simonite z MIT Technology Review. Napríklad po tom, ako výskumníci ukázali, že Chevrolet Impala sa dá ľahko napadnúť a riadiť z diaľky, vytvorili výrobcovia auta nový bezpečnostný systém a zraniteľné časti opravili.

Výskumníci a analytici sa však nezhodujú v tom, do akej miery budeme v budúcnosti svedkami útokov na samoriadiace systémy.

Craig Smith z Rapid7 tvrdí, že autonómne samoriadiace autá budú omnoho ťažšie napadnuteľné, než sa všeobecne tvrdí: “Obavy, že hakeri prevezmú kontrolu nad autom a havarujú s ním, sú nafúknuté.”

Iní výskumníci však vidia v bezpečnosti takýchto systémov stále veľké diery: “Sme ďaleko od toho, aby sme zabezpečili neautonómne vozidlá, nieto autonómne vozidlá,” povedal Stefan Savage.

(OŠ)