Izraelská Všeobecná bezpečnostná služba (Šin Bet) začala na monitorovanie ľudí nakazených novým koronavírusom využívať postupy, ktoré za iných okolností bežne pomáhajú pri protiteroristických operáciách. Technológia dokáže spätne vysledovať kde a s kým sa nakazená osoba stretla. Ministerstvo zdravotníctva následne upozorní ľudí, ktorí s ňou prišli do styku a nariadi im karanténu. Spravodajská služba tak nebude sledovať iba nakazených, ale aj ich kontakty.
Takýto postup by za normálnych okolností vyžadoval schválenie parlamentu. V Knessete však prebiehalo skladanie sľubov nových poslancov a mimoriadne opatrenia tak boli zavedené bez ratifikácie. Umožnil to núdzový stav, ktorý v krajine platí od stredy.
Medzinárodne využívané technológie
Premiér Benjamin Netanjahu sa netají tým, že k prijatiu opatrenia ho inšpiroval Tchaj-wan. Ten pre boj so šírením nákazy využíva geolokáciu na súkromných telefónoch.
Čína, epicentrum nákazy, svojich obyvateľov kontroluje nielen pomocou kamerových systémov, ale aj mobilných dotazníkov a technológií na rozpoznávanie tvárí.
Užívateľsky dostupné aplikácie na sledovanie výskytu COVID-19 sa objavili už aj na Slovensku.
Efektívnosť boja s koronavírusom pomáhajú merať aj dáta od najväčších mobilných operátorov. Spoločnosti takýmto spôsobom spolupracujú so štátnymi orgánmi v Nemecku, Rakúsku alebo Taliansku.
Americká vláda o využívaní dát zákazníkov rokuje s technologickými gigantmi, akými sú Facebook, Google či Apple. Biely dom chce pomocou anonymizovaných dát sledovať vzorce pohybu obyvateľov a určiť, akým spôsobom ovplyvňujú šírenie vírusu.
Ich nespornou výhodou je aktívne zbieranie polohy prostredníctvom GPS, ktoré je, na rozdiel od dát mobilných operátorov, mimoriadne presné.
Kritici upozorňujú na netransparentnosť
Napriek tomu, že izraelský Šin Bet má zhromažďovať iba obmedzené množstvo dát, ku ktorým získa prístup okruh vybraných jednotlivcov, zavedenie protiteroristického opatrenia na sledovanie obyvateľov zožalo nepriaznivé ohlasy.
Experti vo všeobecnosti za problém nepovažujú ani tak samotný koncept stopovania, ako vágne definície, nedostatočnú transparentnosť a chýbajúci súhlas používateľov technológií. Tí vo väčšine prípadov vôbec nevedia, že ich dáta sú podobným spôsobom spracovávané.
Obávajú sa tiež nastavenia precedensu a zavádzania sledovacích technológií do každodennej praxe aj po skončení krízy. Štát aj súkromné spoločnosti si totiž uvedomili, že podobné postupy sú viac než možné.
(KU)