Protestujúci využívali aplikáciu na koordináciu pochodu.
Počas prebiehajúcich protestov v Hongkongu zasiahli mobilnú aplikáciu Telegram rozsiahle DDoS útoky, ktoré službu na niekoľko hodín vyradili. Problémy s pripojením mali v Severnej a Južnej Amerike a niektorých iných štátoch. Podľa zakladateľa aplikácie Pavla Durova však obe udalosti spolu súvisia. Na Twitteri potvrdil, že útoky prichádzali hlavne z Číny a že sa podobali na tie z minulosti.
Protestujúci využívajú aplikáciu na šifrovanú koordináciu svojho pohybu, zdieľanie bezpečnostných rád alebo zásobovanie jedlom a vodou. Hongkonská polícia voči nim zasiahla v uplynulých dňoch hneď niekoľkokrát. Okrem iných zatkla aj 22-ročného Ivana Pi, administrátora jednej zo skupinových konverzácií, do ktorej sa zapojilo vyše 20-tisíc ľudí.
IP addresses coming mostly from China. Historically, all state actor-sized DDoS (200-400 Gb/s of junk) we experienced coincided in time with protests in Hong Kong (coordinated on @telegram). This case was not an exception.
Policajti uňho vykonali prehliadku v utorok večer, keď sa zdržiaval vo svojom dome. Tvrdí, že ho desiati policajti prinútili odomknúť svoj telefón pod zámienkou hľadania extrémistov, ktorí sa do konverzácie mohli zapojiť. K dispozícii mali mať údajne aj špeciálne zariadenie, ktoré by v prípade nespolupráce prelomilo zabezpečenie jeho Xiaomi 6. Policajti si z jeho mobilu nakoniec odniesli kópiu konverzácie.
Lokman Tsui z Čínskej univerzity v Hongkongu v súvislosti s tým upozornil, že „kým konverzácie z Telegramu môžu byť šifrované, služba nemá zavedené end-to-end šifrovanie aj pre skupinové konverzácie.“
Hongkonská polícia identifikovala Pia pomocou jeho telefónneho čísla. Nevedno však, ako sa k číslu dostala. V reakcii na to sa v ostatných skupinových konverzáciách začali šíriť varovania, ktoré odporúčali zakúpiť si takzvanú pay-as-you-go SIM kartu alebo zaregistrovať si zahraničné číslo online.
Čínska vláda odmietla, že by sa do kyberútoku zapojila. Naopak, samu seba považuje za častý terč takýchto útokov.
„Vždy sme zdôrazňovali, že medzinárodné spoločenstvo by malo spoločne chrániť bezpečnosť kyberpriestoru pomocou dialógu a spolupráce,“ uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii hovorca ministerstva zahraničných vecí Keng Šuang.
Podobný kybernetický útok zasiahol Hongkong už v roku 2014, teda v čase, keď sa v tejto autonómnej oblasti konalo neoficiálne referendum o voľbe jej predstaviteľov. Hoci vtedy išlo o jeden z najrozsiahlejších DDoS útokov vôbec, čínske IP adresy sa nenachádzali ani v TOP 10. Dnešný útok prebehol na pozadí protestov proti návrhu zákona o vydávaní ľudí do pevninskej Číny.
(VK)