Dlho očakávaný nástupca zrušeného Safe Harbour by mal upraviť hromadný zber dát a zamedziť neodôvodnenému masovému sledovaniu užívateľov internetu.
Jednou z udalostí, ktoré sa odohrajú počas predsedníctva Slovenska v rade EÚ, bude aj schválenie dohody Privacy Shield. Tá je podľa eurokomisárky pre justíciu Very Jourovej prakticky hotová a komisia ju plánuje schváliť už v priebehu júla.
Dohoda legislatívne zakotvuje zdieľanie a prenos dát (aj osobných) medzi USA a Európskou úniou. Okrem iného určuje aj podmienky za akých je možné k týmto dátam pristupovať. Práve to bol jeden z kľúčových bodov, na ktorom sa obe strany dlho nevedeli dohodnúť. Ako potvrdila komisárka v rozhovore pre Euobserver, nakoniec sa podarilo vypracovať presný zoznam prípadov, kedy bude možné pristúpiť k hromadnému zberu dát. Dohoda obsahuje aj presné definície, čo je ešte hromadný zber (ktorý môže byť zákonný) a čo už je masové sledovanie bez určitého zámeru (to je zakázané).
Na čom sa obe strany nedohodli, je napríklad časový rámec, počas ktorého bude firmám umožnené údaje uchovávať a za akým účelom. Cieľom Únie je, aby sa osobné dáta uchovávali len na absolútne nevyhnutný čas, uznáva však že budú existovať výnimky. Tie by sa mali týkať hlavne dát používaných na vedecké účely prípadne v zdravotníctve.
Dohoda je nástupcom staršej zmluvy Safe Harbour, ktorú však Európsky súdny dvor minulý rok vyhlásil za neplatnú. Aby sa niečo podobné nezopakovalo, obsahuje Privacy Shield klauzulu o vytvorení pozície špeciálneho ombudsmana v rámci amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý sa bude zaoberať podnetmi a sťažnosťami európskych občanov. Na strane Európskej únie bude dohodu a jej plnenie kontrolovať špeciálna pracovná skupina (WP29), ktorej hlava Isabelle Falque-Pierrotinová podrobila prvú verziu dohody silnej kritike. Zástancovia zvýšenej ochrany osobných dát tvrdia, že ak Spojené štáty nezmenia svoje zákony, dohoda nemá šancu prežiť posúdenie Európskeho súdneho dvora.
Význam dohody nespočíva len v kontrole sledovania a zberu dát. Hodnota dátových tokov medzi USA a EÚ ročne dosahuje približne 230 miliárd eur. Nová zmluva by mala uľahčiť život mnohým firmám, ktoré po páde Safe Harbour museli používať drahšie a zložitejšie technologické riešenia. Či dohoda splní svoje sľuby o ochrane súkromia a zabránení plošného sledovania, ukáže až čas.
(JF)