Iránska vláda odpojila väčšinu obyvateľov od internetu

Iránska vláda odpojila väčšinu obyvateľov od internetu

Internet bol dostupný len pre niektoré úrady a časť politikov.

Iránska vláda počas víkendu odpojila takmer všetky prístupy na internet. Obyvatelia krajiny si najskôr všimli jeho spomalenie, ktoré v sobotu vyústilo do takmer úplného výpadku internetu a mobilných dát. Dôvodom sú pretrvávajúce protesty kvôli zvyšujúcej sa cene benzínu. Podľa portálu Wired ide o snahu vlády umlčať protestujúcich a potlačiť narastajúce nepokoje. Cieľom je, aby sa videá a fotky z protestov nedostali von do sveta a zároveň aby sa zabránilo demonštrantom v pokusoch zorganizovať sa.

Podľa spoločnosti NetBlocks, ktorá monitoruje správu internetu vo svete, je „pretrvávajúce narušenie internetu v Iráne najzávažnejšie odkedy sa prezident Rúhání dostal k moci a zároveň najzávažnejšie odpojenie od internetu, čo sa týka technickej komplexnosti a rozsahu, ktoré NetBlocks zaznamenal v ktorejkoľvek krajine.”

Postupné odpájanie začalo v piatok 15. novembra. V utorok kleslo pripojenie až na štyri percentá z normálnej úrovne. Najväčší mobilní operátori ako MCI, Rightel či IranCell boli nútení pozastaviť svoje služby.

Pripojenie na internet však zostalo dostupné pre niektoré úrady a vrcholových politikov. Jedným z nich je najvyšší duchovný vodca Sajjid Alí Chámeneí, ktorý v čase obmedzení naďalej používa Twitter a iné verejné platformy.

Protesty sa snažia vyvinúť tlak na vládu zápasiacu s americkými sankciami. Hospodárstvo krajiny sa spomalilo po tom, čo Spojené štáty jednostranne odstúpili od jadrovej dohody, ktorá bola podpísaná v roku 2015.

Protestujúci sa búria proti prudkému zdraženiu cien benzínu, ktoré narástli od 50 do 300 percent. Cena za liter benzínu vo štvrtok vzrástla na 15 000 rialov, čo je približne 13 centov. Povolené mesačné množstvo na súkromné auto bolo stanovené na 60 litrov. Ak by tento limit majiteľ auta prekročil, platil by 26 centov za každý ďalší liter benzínu. Lacný benzín sa však v Iráne považuje za samozrejmosť.

Vláda tvrdí, že zo zvýšenia ceny nebude profitovať a získaných 2,55 miliardy dolárov za rok majú slúžiť na dotovanie 18 miliónov rodín, respektíve 60 miliónov občanov s nižšími príjmami.

(RS)