Veľké globálne mocnosti Čína, Rusko a USA sa viac zameriavajú na vesmírne zbrane, ktoré neutralizujú iné družice, než na tie, ktoré ich fyzicky zničia na obežnej dráhe. Znefunkčnenie družíc a satelitov môže zasiahnuť milióny ľudí a preteky vo vesmírnom zbrojení sa podobajú tým z čias studenej vojny.
Nová štúdia od Secure World Foundation analyzuje verejne dostupné informácie o protivesmírnych prostriedkoch Číny, Ruska, Severnej Kórey a ďalších krajín, ktoré by mohli ohroziť americkú dominanciu vo vesmíre.
Keď americkí predstavitelia diskutujú o schopnosti ničiť nepriateľské satelity či o iných vesmírnych schopnostiach, často sa odvolávajú na rok 2007, keď sa Číne podarilo zničiť svoj starý satelit na obežnej dráhe, čo vyvolalo globálne znepokojenie. V roku 2018 by však útok proti cudziemu satelitu pravdepodobne vyzeral inak. Útočník by sa nesnažil o jeho fyzické zničenie, ale pokúsil by sa vyradiť ho z prevádzky znefunkčnením jeho elektroniky – vypnutím časti prístrojov, vyradením senzorov či haknutím operačného strediska na zemi.
Tento nedeštruktívny a nekinetický prístup predstavuje stratégiu, ktorá “stojí menej a ťažšie sa pri nej hľadá útočník”, povedal jeden z autorov štúdie Brian Weeden. Inými slovami, krajiny sa vo svojej snahe ovládnuť vesmír snažia byť efektívnejšie.
“Zlou správou je, že s veľkou mierou istoty môžeme povedať, že testovanie a vývoj vesmírnych technológií zažíva veľký nárast, najväčší od vrcholu studenej vojny. Vidíme širokoplošný rozvoj vo všetkom od kinetických ničivých technológií až po rušenie signálu a hakovanie,” tvrdí Weeden.
Štúdia sa pokúsila zhrnúť informácie o aktuálnych schopnostiach niektorých krajín pôsobiť proti cieľom vo vesmíre:
Čína
Čína od antisatelitného testu v roku 2007 nepoľavila v rozvoji svojich technológií, ale podobný pokus na zničenie satelitu na obežnej dráhe odvtedy nepodnikla. Čínske schopnosti proti satelitom na nízkej obežnej dráhe Zeme sú síce pokročilé, no to už neplatí pri strednej obežnej dráhe a geostacionárnej dráhe, kde sa pravdepodobne čínsky program nachádza ešte len v experimentálnej fáze.
Rusko
Moskva v súčasnosti pravdepodobne nedisponuje protisatelitnými kapacitami “vo výraznej miere alebo veľkej výške, aby mohla kriticky ohroziť americký vesmírny program”. Súčasný vývoj technológií v tejto oblasti sa síce zdá byť zameraný len na nízku obežnú dráhu, ale Rusi výrazne investovali do elektronických schopností a pravdepodobne môžu prerušiť komunikáciu satelitov s pozemnými stanicami.
USA
Spojené štáty majú pokročilé technológie, ktoré im umožňujú manévrovať v blízkosti potenciálne nepriateľských systémov, a to v nízkej aj na geostacionárnej obežnej dráhe. Washington tiež vlastní viaceré technológie, ktoré by mohol použiť na neutralizovanie cudzích satelitov. Jednou z nich je raketovú obrana, ktorá môže byť použitá proti satelitom na nízkej obežnej dráhe.
Rovnako ako Rusko, aj USA pravdepodobne dokážu “prerušiť globálne navigačné systémy (napríklad GPS) v lokalite, v ktorej operujú, s cieľom zabrániť ich použitiu nepriateľmi”. Podľa štúdie majú podobné schopnosti manipulovať s navigačnými systémami aj Irán a Severná Kórea.
Americkí predstavitelia boli vo vyjadreniach o možnostiach vojny vo vesmíre opatrní. Obávali sa, že opačné správanie by mohlo spustiť preteky vo vesmírnom zbrojení. V posledných rokoch však prezentovali svoje postoje jasnejšie a častejšie. Sčasti pre tlak na zníženie rozpočtu vesmírneho programu.
(OŠ)