Dlho pripravovaný antiteroristický zákon prijatý minulý týždeň ruskou Dumou je reakciou na vzostup extrémistických a teroristických aktivít na internete. Súbor zákonov po schválení Dumou ďalej čaká prerokovanie v hornej snemovni a podpis prezidenta Vladimira Putina.
Každý z nás už niekedy vyjadril svoj nesúhlas s nejakým názorom či činnosťou osôb alebo organizácií. Mnohí užívatelia si však neuvedomujú, že za svoje nevhodné či urážlivé vyjadrenia nesú trestnoprávnu zodpovednosť. Viaceré štáty preto začali prijímať zákony, ktorých cieľom má byť eliminácia nenávisti a hrozby šírenia extrémizmu a terorizmu v kybernetickom priestore.
Vlnu kritiky vyvolal aj súbor zákonov z dielne predsedníčky výboru ruskej Dumy pre bezpečnosť a boj s korupciou Iriny Jarovajovej. Nová legislatíva považuje za zločin nevarovanie štátnych orgánov pred pripravovaným teroristickým útokom, ozbrojeným povstaním alebo únosom. Trestné bude aj vyjadrenie súhlasu s terorizmom na internete, za ktoré bude hroziť trest v maximálnej výške sedem rokov väzenia.
Výrazné zmeny čakajú aj poskytovateľov telefónnych a dátových služieb, ktorí budú povinní ukladať všetky záznamy o komunikácii a jej obsah po dobu šiestich mesiacov a metadáta po dobu troch rokov. Nový zákon upravuje aj spoluprácu telekomunikačných spoločností so spravodajskými službami pri dekódovaní šifrovaných správ.
Zákon tiež posúva hranicu trestnej zodpovednosti osôb na 14 rokov a zároveň rozširuje okruh trestných činov mladistvých osôb napríklad o členstvo v teroristických skupinách, účasť vo výcvikových teroristických organizáciách alebo za neoznámenie trestného činu. Trestným činom bude aj podnecovanie ľudí k masovým nepokojom, za ktoré bude možné uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov väzenia.
Keďže Rusko v poslednom období zažíva nárast náboženského extrémizmu, zákony sa venujú aj definícii misijnej práce, ktorá bude môcť byť vykonávaná len vo vymedzených oblastiach a musí sa viazať len na registrované organizácie. Ďalšia zmena zákona obmedzuje aj zverejňovanie kreslených kritík moslimských, židovských a ruských ortodoxných organizácií.
Edward Snowden, ktorý našiel svoje útočisko práve v Rusku, nazval nové zákony „Big Brother Law“. Považuje ich za nefunkčné a neodôvodnené porušenie práv. Polročnú evidenciu komunikácie považuje za nebezpečnú a nepraktickú.
Aj Európska únia zareagovala na narastajúcu vlnu extrémizmu na internete, a preto spolu s najväčšími internetovými spoločnosťami ako YouTube, Facebook, Twitter a Microsoft vydala v máji tohto roku Kódex správania. Ten má zabrániť šíreniu myšlienok rasizmu a xenofóbie na internete, predovšetkým na sociálnych sieťach. Ako povedala komisárka Európskej únie pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová, sociálne médiá sú jedným z nástrojov, ktoré využívajú teroristické skupiny na radikalizáciu a šírenie násilia a nenávisti. Spoločnosti podpisom tohto kódexu prijali okrem iného záväzok, že do 24 hodín preskúmajú platné oznámenia na odstránenie nezákonných nenávistných prejavov. Kódex však nie je pre internetové spoločnosti právne záväzný, keďže mnohé obsiahnuté oblasti sú už pokryté inou legislatívou Európskej únie.
Každý zákon tohto druhu vyvoláva vlnu protestov, pretože existuje tenká hranica medzi vyjadrením kritiky alebo súhlasu s vyjadreniami alebo činmi organizácií alebo jedincov, ktorí sú potenciálnou hrozbou pre vnútornú stabilitu štátu a samotným vykonávaním a prípravou extrémistických činov. S týmto problémom sa trápi väčšina vyspelého sveta: na jednej strane sloboda prejavu, na strane druhej šírenie extrémistických nálad v spoločnosti. Prijímaním obdobných zákonov hrozí, že akýkoľvek nesúhlas s názormi väčšinovej spoločnosti môže byť potenciálnou hrozbou pre bezpečnosť krajiny a zákony budú zneužité na odstránenie názorovej opozície.
(AŠ)