Samit NATO potvrdil, že kybernetický priestor sa stal neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti

Samit NATO potvrdil, že kybernetický priestor sa stal neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti

Operácie v kybernetickom priestore budú rovnako dôležité ako vojenské akcie na zemi či vo vzduchu. Progres v tejto oblasti bude NATO monitorovať každoročne, vyhodnotí ho na najbližšom samite v Bruseli.

V piatok a v sobotu sa vo Varšave konal samit NATO. Najväčšiu pozornosť pútalo rozhodnutie vyslať do Pobaltia štyri medzinárodné prápory, no samit bol mimoriadne významný aj pre oblasť kybernetickej bezpečnosti.

Už na samite vo Walese, ktorý sa konal pred dvoma rokmi, členské štáty diskutovali o kybernetických útokoch a o ich vzťahu k článku 5 Washingtonskej zmluvy.

NATO sa vtedy najmä pod vplyvom udalostí v Estónsku a Gruzínsku rozhodlo, že kolektívna obrana sa bude vzťahovať aj na kybernetické útoky.

Išlo o veľký krok pre Alianciu, ktorá si v časoch svojho vzniku nevedela predstaviť, že by mohli existovať iné ako konvenčné hrozby. Po samite vo Walese už ktorýkoľvek členský štát mohol požiadať o pomoc aj v prípade, že sa na jeho území nezjavili vojaci alebo technika iného štátu.

Stačilo, že tretí aktér by voči niektorému z 28 štátov využil svoje ofenzívne kybernetické kapacity. Samozrejme, v tomto prípade treba ešte viac ako v prípade konvenčných hrozieb prihliadať na princíp proporcionality a rovnako aj na problém atribúcie – určiť pôvodcu útoku v kybernetickom priestore je mimoriadne zložité, obzvlášť, ak je to rozhodujúce pre to, či NATO bude vojensky reagovať na útok.

Proporcionalita a schopnosť presne určiť vinníka by boli azda najvážnejšími faktormi pri rozhodovaní o tom, či by spojenci krajine, ktorá čelí kybernetickému útoku, pomohli.

Pred tohtoročným samitom v Poľsku malo dôjsť k ďalšiemu míľniku vo vzťahu Severoatlantickej aliancie a kybernetickej bezpečnosti. Očakávalo sa, že členské štáty vyhlásia kybernetický priestor za piaty operačný priestor.

Aj sa tak stalo, kybernetický priestor sa teda dostal na úroveň pozemných, leteckých, morských a vesmírnych operácií. NATO týmto krokom napodobnilo Spojené štáty. Najsilnejší štát Aliancie totiž kybernetický priestor uznal za operačnú doménu už v roku 2010.

NATO po samite zverejnilo takzvaný Cyber Defence Pledge, teda Záväzok pre oblasť kybernetickej bezpečnosti. V ňom vyhlasuje, že Aliancia musí držať krok s rýchlo sa meniacimi kybernetickými hrozbami a zaistiť, že členské štáty sa dokážu brániť aj v tomto priestore.

Dokument, ktorý vzišiel z varšavského samitu, potvrdzuje závery, ku ktorým členské štáty dospeli vo Walese a dodáva, že medzinárodné právo sa musí uplatňovať aj v kybernetickom priestore.

Členské štáty sa zaviazali k tomu, že sa budú snažiť zlepšiť bezpečnosť kritickej infraštruktúry. Infraštruktúra štátov by mala odolať kybernetickým hrozbám. Štáty sa zároveň budú podieľať na národných a medzinárodných projektoch a cvičeniach, ktoré prispejú k celkovému zvýšeniu odolnosti Aliancie.

Na posilnenie obranyschopnosti bude NATO, samozrejme, potrebovať aj viac prostriedkov a investícii v tejto oblasti. Vývoj nových technológií, no najmä mzdy pre odborníkov sú mimoriadne nákladné, čo často bráni niektorým štátom v rozvoji spôsobilostí a vedie skôr k zanedbávaniu kybernetickej bezpečnosti.

S pomocou Aliancie by preto 28 štátov malo zlepšiť práve investície do tejto oblasti. NATO chce spustiť aj programy, ktoré pomôžu šíriť informovanosť o kybernetickej bezpečnosti, a to naprieč rôznymi sektormi, ktoré sa podieľajú na obrane členských štátov, ale aj na spoločných projektoch.

Varšavský samit prinesie väčšiu angažovanosť NATO v otázkach kybernetickej bezpečnosti. Podobne ako v iných oblastiach, aj tu Aliancia upozorňuje najmä na hrozbu, ktorá prichádza z východu – okrem Ruska však ide aj o Čínu, s ktorou majú negatívne skúsenosti najmä Američania.

Aj napriek tomu je veľmi ťažké predpovedať, ako budú vyzerať konkrétne kroky Aliancie a čo by členské štáty urobili v prípade, že niektorý z nich by čelil masívnemu kybernetickému útoku.

Podľa odborníkov je dôležité, že Aliancia pripúšťa možnosť ohrozenia prostredníctvom kybernetických nástrojov. Práve tie môžu byť v nadchádzajúcich rokoch pre vojenský úspech kľúčové, NATO chce preto venovať adekvátne prostriedky na ich rozvoj.

(RK)