Na sankčnom zozname Európskej únie (EÚ) sa 30. júla ocitli Číňania Gao Qiang a Zhang Shilong, ruskí občania Alexej Minin, Alexej Morenec, Jevgenij Serebrjakov a Oleg Sotnikov, čínska spoločnosť pre rozvoj vedy a techniky Huaying Haitai, severokórejský Chosun Expo a hlavné stredisko pre špeciálne technológie ruskej vojenskej rozviedky GRU.
„Ide o zákaz cestovania a zmrazenie majetku fyzickým osobám a zmrazenie majetku subjektom alebo orgánom. Rovnako je zakázané priamo alebo nepriamo sprístupňovať finančné prostriedky jednotlivcom, subjektom alebo orgánom uvedeným na zozname,“ informoval vysoký predstaviteľ EÚ Josep Borrell.
Útoky s globálnym presahom
Menovaná ruská štvorica má mať na svedomí pokus o heknutie Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v Haagu, ktorý prekazili holandské spravodajské služby v apríli 2018. Príslušníci GRU pomocou technického vybavenia v aute skúšali zachytiť prihlasovacie údaje do bezdrôtovej siete organizácie. OPCW sa okrem iného zaoberala prípadom otravy bývalého agenta Skripaľa a jeho dcéry či chemickými útokmi v Sýrii.
Forenzná analýza zaistených zariadení taktiež odhalila, že ruskí agenti sa usilovali o krádež dokumentov o páde malajzijského lietadla MH17, ktoré zostrelil ruský raketový systém BUK. Haváriu vyšetrovali práve holandské orgány.
Z Ruska pochádzal aj ransomvérový útok NotPetya, ktorý v júni 2017 ochromil ukrajinskú štátnu správu, prevádzku infraštruktúry, bankový systém aj súkromné spoločnosti. Červ sa následne rozšíril do viacerých európskych krajín, USA či Južnej Ameriky, zasiahol napríklad dánsku lodiarsku spoločnosť Maersk.
Podobný celosvetový dopad mala aj ransomvérová kampaň WannaCry z mája 2017, ktorá sa rozšírila vo viac ako stovke štátoch. Americké úrady ju prisudzujú skupine Lazarus. Tá má pracovať pre severokórejskú štátnu spoločnosť Chosun Expo a asistovať pri presadzovaní vládnych záujmov v kyberpriestore.
Napokon sa EÚ zaoberala sériou prienikov do cloudov technologických gigantov za účelom komerčnej špionáže, nazývanou operácia Cloud Hopper. Stáť za ňou mali sankcionovaní čínski štátni príslušníci.
Európska kyberdiplomacia
Na spoločnú európsku odpoveď tlačili predovšetkým Holandsko a Veľká Británia. Do klubu krajín, ktoré aktívne podporujú sankcie voči hekerom, sa po vyšetrení útoku na berlínsky Bundestag pridalo aj Nemecko.
The Netherlands welcomes today’s EU decision to sanction actors responsible for cyberattacks. These include those involved in the 2018 cyber operation against @OPCW. Much appreciation for our EU partners’ support and solidarity! https://t.co/mxf6jCdnQU
— Stef Blok (@ministerBlok) July 30, 2020
V súlade s rámcom pre reštriktívne opatrenia z mája 2019 môže rovnaký osud postihnúť všetkých škodlivých aktérov, ktorí sa podieľajú na kyberútokoch vedených spoza hraníc EÚ, využívajú pri tom infraštruktúru lokalizovanú mimo EÚ alebo sami žijú a pôsobia v tretích krajinách.
„EÚ má naďalej záujem na globálnom, otvorenom, stabilnom, umiernenom a bezpečnom kyberpriestore a preto opakuje, že je potrebné posilniť medzinárodnú spoluprácu s cieľom podporovať v tejto oblasti poriadok založený na pravidlách,“ uvádza tlačová správa Rady EÚ.
Kristína Urbanová