Európsky parlament zvolil formát vypočutia, ktorý Zuckerbergovi umožnil odpovedať na výhrady všeobecným a nekonkrétnym prejavom.
Začiatkom týždňa prezident Facebooku Mark Zuckerberg uisťoval vedenie Európskeho parlamentu, že sociálna sieť robí všetko pre to, aby v budúcnosti zabránila zneužitiu osobných údajov. Urobil to na podobnom vypočutí, aké nedávno absolvoval v americkom Kongrese.
V Bruseli sa diskutovalo sa najmä o fenoméne „fake news“, zneužívaní osobných údajov a o falošných účtoch, ktoré slúžia na šírenie dezinformácií a ovplyvňovanie volieb v iných krajinách.
Prítomnosť Marka Zuckerberga v europarlamente bola dlho očakávanou udalosťou. Jeho odpovede však očividne neboli také, ako si európski politici predstavovali. Dokázal sa totiž elegantne vyhnúť niektorým priamym odpovediam. Pomerne veľký vplyv na to mal formát výsluchu. Zuckerberg dostával veľa otázok, ktoré spolu často nesúviseli a týkali sa rozličných tém. To mu umožnilo odpovedať na všetky naraz v obšírnom, ale všeobecnom prejave. Okrem nekonkrétnych odpovedí v ňom sľúbil, že jeho tím bude ďalej v intenzívnom kontakte s politickými lídrami.
Ešte počas amerických prezidentských volieb v roku 2016 Zuckerberg označil za absurdné obvinenia, že dezinformačné kampane na Facebooku mohli ovplyvniť výsledok volieb. Po škandále Cambridge Analytica však priznal, že napriek podľa neho celkovo pozitívnemu prínosu Facebooku došlo aj k závažným chybám. „Či už ide o fake news, ovplyvňovanie zahraničných volieb alebo zneužitie údajov užívateľov vývojármi, k týmto problémom sme sa nepostavili dostatočne zodpovedne. Bola to veľká chyba, mrzí ma to.“ povedal.
Niektorí členovia Európskeho parlamentu varovali, že súčasné postavenie Facebooku má znaky monopolu. „Myslím, že je čas na to, aby sme sa začali rozprávať o súčasnom postavení Facebooku, pretože má príliš veľkú moc,“ povedal nemecký europoslanec Manfred Weber. Lenže to, čo si europoslanci predstavujú pod „zoštíhľovacím procesom“ Facebooku, sme sa konkrétne nedozvedeli.
Iný typ výhrad mal kontroverzný britský europoslanec Nigel Farage. Najviac sa zviditeľnil podporou kampane za brexit, ktorú tiež sprevádzalo šírenie dezinformácií o Európskej únii. Farage Zuckerbergovi vyčítal, že sociálna sieť nedávno zmenila svoj algoritmus, aby sťažila šírenie „fake news“ a nenávistných prejavov. Podľa Faragea to však Facebook urobil preto, aby obmedzoval určité názorové spektrum.
Mark Zuckerberg a zvyšok vedenia Facebooku po vypočutí priznali, že obávané “grilovanie” v europarlamente sa zaobišlo bez nepríjemností, ktoré by mohli firme uškodiť. Menej spokojní sú niektorí členovia Európskeho parlamentu a najmä členovia špeciálneho britského výboru, ktorý je zodpovedný za vyšetrovanie dezinformácií. Zuckerberg totiž koncom marca odmietol účasť na výsluchu vo Westminsterskom paláci.
Zdroj: Antipropaganda.sk