Americký minister zahraničných vecí John Kerry sa počas návštevy Soulu vyjadril aj na tému kybernetickej bezpečnosti. Internet by podľa neho mal byť slobodný a bezpečný.
Kerry sa vo svojom prejave, ktorý predniesol na pôde Kórejskej univerzity, venoval najmä prínosom internetu a kybernetickej bezpečnosti. V duchu liberálnych hodnôt vyzdvihol slobodu, ktorú internet ponúka svojim užívateľom vďaka možnosti vyjadriť sa. Internet považuje za nástroj slobody, a práve preto zohráva významnú rolu v boji proti autoritárskym režimom.
Na základe týchto myšlienok sformuloval americký minister zahraničných vecí päť zásad medzinárodnej kybernetickej bezpečnosti:
- žiadny štát by nemal vedome uskutočniť alebo podporiť takú online aktivitu, ktorá by viedla k poškodeniu alebo zabráneniu použitia kritickej infraštruktúry iného štátu,
- žiadny štát by nemal brániť odborníkom iných štátov pri boji proti kybernetickým hrozbám a zároveň by nemal svojim tímom dovoliť, aby vykonávali nebezpečnú aktivitu,
- žiadny štát by nemal vykonávať ani podporovať krádež duševného vlastníctva a obchodných tajomstiev uskutočnenú prostredníctvom kybernetických prostriedkov,
- každý štát by mal transparentne a zodpovedne bojovať proti nebezpečnej kybernetickej aktivite pochádzajúcej z jeho územia,
- každý štát by mal pri pomoci štátom postihnutým kybernetickými útokmi urobiť všetko, čo je v jeho silá
Otázkou je, do akej miery tieto zásady dodržiavajú samotné Spojené štáty americké. Najznámejším príkladom je malware Stuxnet, ktorý Američania údajne využili na zničenie iránskeho jadrového programu. Podľa bezpečnostných expertov pochádza spoza Atlantického oceánu aj ďalší nebezpečný a škodlivý kód – Regin. Tieto dva prípady tak negujú takmer všetky zásady, ktoré John Kerry počas svojho prejavu vytýčil.
Spochybniteľná je aj samotná sloboda internetu. Mnohé informácie pochádzajúce od Eduarda Snowdena ukazujú, že NSA zneužíva svoje právomoci a zasahuje do súkromia občanov nielen Spojených štátov amerických. Tento spôsob boja proti nebezpečnej kybernetickej aktivite sa teda nedá považovať za transparentný.
Kerrymu v tomto smere nepomohol ani dlhodobo najbližší spojenec USA. Veľká Británia a jej premiér David Cameron sú totiž krátko po jednoznačnom volebnom víťazstve obvinení zo zneužívania moci. Anglická mimovládna organizácia Privacy International, ktorá sa zaoberá ochranou súkromia už od začiatku deväťdesiatych rokov a momentálne pôsobí vo viac ako 50 štátoch sveta, tvrdí, že britská vláda v tichosti zmenila zákon, vďaka ktorému nemôže byť Vládne komunikačné riaditeľstvo (The Government Communications Headquarters) trestne stíhané za svoju aktivitu.
Inštitúcia, ktorá spolu so známejšími MI5 alebo MI6 patrí do siete tajných služieb Veľkej Británie, mala v minulosti spolupracovať s americkou NSA pri masovom odpočúvaní a sledovaní internetu. Riaditeľ Privacy International Eric King, tvrdí, že: „Nedemokratický spôsob, akým sa vláda snaží zlegalizovať hackerskú aktivitu Vládneho komunikačného riaditeľstva, je škandálom.“
Privacy International sa preto situáciu rozhodla riešiť aj súdnou cestou. Už vo februári britské súdy rozhodli, že aktivity tajnej služby sú ilegálne. Práve to viedlo vládu k zmene zákona. Organizácia však boj nevzdáva a obrátila sa dokonca aj na Európsky súd ľudských práv.
(RK)