Očakáva sa, že na summite NATO vo Walese koncom týždňa lídri rozšíria bezpečnostné garancie. Po novom by sa za útok na všetkých členov považoval aj kybernetický útok na niektorého z členov Aliancie. Kybernetické útoky by sa tak zrovnoprávnili s konvenčnými pozemnými, vzdušnými, či námornými útokmi.
Predstavitelia Aliancie ale priznávajú, že kybernetické spôsobilosti NATO sú zatiaľ limitované. Napriek tomu, že NATO vybudovalo nové počítačové centrum a organizuje kybernetické cvičenia, nemá vlastné kybernetické zbrane ani stratégiu použitia kybernetických zbraní jej členov. Hoci teda Spojené štáty americké a Veľká Británia investovali miliardy dolárov do rozvoja tajných počítačových obranných programov, ich prípadné použitie svojim spojencom zatiaľ neponúkli.
Deklarácia tohto záväzku reaguje na zvyšujúci sa počet kybernetických útokov zo strany ruských, čínskych, či iránskych patriotov, ktorí napáchali v poslednom období nemalé škody.
Napriek tomu, že s najväčšou pravdepodobnosťou nebude jasné, čo sa považuje za kyberútok takého rozsahu, že by zakladal až aktivitu ostatných členov podľa článku 5 Washingtonskej zmluvy, vrcholní politickí predstavitelia považujú zmenu za úspech a pokrok. Návrh sa totiž prvý krát objavil už v roku 2010, nebola však dostatočná politická vôľa ho prijať. Bývalý veľvyslanec USA pri NATO Ivo Daalder zdôrazňuje, že až teraz členské krajiny dospeli ku konsenzu a presvedčeniu, že kyberútok by mohol byť minimálne rovnako zničujúci ako útok iného druhu.
Zdroj: http://www.nytimes.com/2014/09/01/world/europe/nato-set-to-ratify-pledge-on-joint-defense-in-case-of-major-cyberattack.html?_r=0
Zdroj obrázku: nato.int