Kybernetický útok na Ukrajinu, ktorý by ochromil jej systém vojenského riadenia a velenia, narušil civilný finančný alebo energetický sektor, či zablokoval leteckú dopravu a televízne vysielanie, bol zo strany Ruska realizovateľný. Napriek tomu k nemu nedošlo. Následky by totiž boli oveľa ďalekosiahlejšie.
Je už takmer bežné, že k menším kybernetickým útokom medzi znepriatelenými štátmi, vládou a súkromnými spoločnosťami, či dokonca rôznymi hackerskými skupinami dochádza na dennej báze. Inak tomu nebolo ani počas ukrajinskej krízy. Pred referendom o nezávislosti Krymu vládne portály oboch strán konfliktu zaznamenali zvýšenú návštevnosť počas tzv. DDoS útokov (distributed denial-of-service). Kybernetickou zbraňou sa pred prezidentskými voľbami stala aj digitálna propaganda cez sociálne média, ktorá predpovedala víťazstvo krajne pravicovému pro-ruskému kandidátovi Dmytro Yaroshovi s 37 percentnou podporou. Vo voľbách pritom získal len 1 percento hlasov. Kybernetický útok v plnej sile však zatiaľ len čaká na svoju príležitosť.
Niektorí odborníci zdôrazňujú, že kybernetický spôsob vedenia konfliktu by bol menej nákladný a menej násilný oproti konvenčnému útoku. Na druhej strane by použitie kybernetických zbraní po prvý krát otvorilo Pandorinu skrinu. Nikto by si nemohol byť istý, čo bude nasledovať.
O kybernetických zbraniach a následkoch ich použitia toho vieme málo. Kybernetický útok je pritom možné tiež prirovnať k neriadenej strele. V dnešnom poprepájanom globalizovanom svete by dopad útoku povedzme na ukrajinskú banku mohli pocítiť priamo užívatelia bankomatov v samotnej Moskve.
Ak by aj došlo k útoku kybernetickými prostriedkami, konvenčná vojna ako následok kyberútoku sa stále nedá vylúčiť. Krajina, v ktorej by jasne vystopovateľný útočník paralyzoval dopravu, vybielil bankové účty, znefunkčnil platobné karty, či vypol energetické reaktory, by určite zvažovala vojenskú odpoveď.
Ak by aj následky neboli také závažné, kybernetické tabu by sa prelomilo a ostatné krajiny by v budúcnosti boli tiež náchylnejšie na takéto riešenie sporov. Dá sa predpokladať, že Rusko práve toto nechce mať na svedomí.
V neposlednom rade sa pod ruskú zdržanlivosť podpísala aj snaha o utajenie svojich kybernetických schopností. V tejto chvíli môžeme iba predpokladať ruskú kybernetickú silu, čo nahráva Moskve do karát. Spravodajskí dôstojníci zatiaľ Rusko podozrievajú, že do počítačových sietí svojich protivníkov implementovalo spiaci malware, ktorý čaká na diaľkovú aktiváciu v príhodnú chvíľu.
Kremeľ teda nateraz zo šachovnice zmietol silné kybernetické zbrane. Na ako dlho ale v tejto digitálnej ére ostáva otázne. Otázne tiež ostáva aj to, koľko potrvá, kým niektorá z väčších alebo menších kriminálnych skupín s vidinou obrovského zárobku alebo pomsty usúdi, že jej kybernetické schopnosti sú dostačujúce na sofistikovaný útok. A vypustí z fľaše tohto pomysleného “kyberdžina”.
Zdroj: http://www.cbsnews.com/news/why-hasnt-russia-unleashed-a-cyber-attack-on-ukraine/