Východná Európa, a obzvlášť Rusko, je hlavným mestom škodlivého softvéru. To je názor Adama Kujawu, bývalého kryptológa amerického námorníctva. Dôvodov, prečo najviac škodlivého softvéru pochádza práve z tohto regiónu, je podľa neho niekoľko:
1. Absencia kybernetickej legislatívy
Na rozdiel od Západu, mnoho východoeurópskych krajín nemá dostačujúcu legislatívu, ktorá by postihovala kyberzločiny, prípadne dostatočné páky na vynútiteľnosť tohto práva. Pocit bezpečia tak umožňuje kybernetickým organizáciám rozvíjať svoj biznis a pôsobiť na trhu bez strachu z následkov. Krajiny ako Rusko sú okrem toho známe najmä tým, že sú ochotné prižmúriť oko, ak z podozrivej aktivity profitujú aj ony.
2. Menej príležitostí
Východná Európa v porovnaní s bohatším Západom ťahá za kratší koniec. Mnoho inteligentných a schopných ľudí sa preto rýchlejšie nechá zlákať vidinou vysokého zárobku. Ak nemáte dostatok peňazí na jedlo alebo nájom, morálka nehrá až takú rolu. A okrem toho, práca za počítačom je omnoho príjemnejšia, než práca v továrni, v bani, či za pokladňou
3. Neobmedzený virtuálny priestor
Administratíva na Západe striktne reguluje, čo môžu užívatelia zdieľať na verejných serveroch alebo šíriť online. Východná Európa si s ochranou užívateľov až takú hlavu nerobí. Služba známa ako „bulletproof“, ktorá umožňuje skryť identitu svojich užívateľov a zároveň poskytnúť neobmedzený priestor na zdieľanie čohokoľvek, čo jej užívatelia chcú – kým platia – je v tomto regióne samozrejmosťou.
4. Všetko je na dosah
Zákony ani kultúra na Západe neprajú vzniku rozsiahlych komunít kybernetických zločincov. Ak aj tieto skupiny existujú, užívateľ ich musí iniciatívne vyhľadávať sám. Smerom na Východ je ale oveľa jednoduchšie prísť do styku s týmito komunitami. Častokrát stačí iba mať kamaráta, ktorý „pozná chlapíka“. V tých ostatných prípadoch postačuje ovládať jazyk a mať základnú znalosť počítačov. To stačí aby v tomto prostredí vyrástol odborník na kybernetické zločiny.
5. Kultúra praje kriminálnikom
Existuje množstvo dôvodov, pre ktoré Východná Európa „fandí“ kybernetickým zločinom. Či už je to historicky daná snaha o prežitie, hlboko zakorenená ešte z čias Sovietskeho zväzu, alebo nacionalistické nálady, ktoré sa postarali o kybernetický útok na Estónsko koncom roka 2007, po premiestnení sochy ruského vojaka. Kým my považujeme hackerov a vývojárov škodlivého softvéru za zločincov a kriminálnikov, oni ich vnímajú v pozitívnom svetle. Ich práca prináša peniaze, ktoré podporujú lokálnu ekonomiku, ktorá zas vytvára prácu pre ľudí v regióne. Z pohľadu patriota sú teda oni len bojovníci za dobro ľudí.
Zdroj: http://venturebeat.com/2014/06/12/russian-malware-creators-rule-heres-how-they-got-so-good/